Premena v Lutherovom živote v rokoch 1517 - 1521

Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483. Bol to augustiánsky mních, neskôr sa stal magistrom teológie, potom profesorom na Wittenbergskej univerzite. Sem ho poslal Stauptitz, hlavný vikár kláštora, kde bol Luther. Chcel z neho urobiť svojho nástupcu na univerzite.

Luther bol nábožensky veľmi citlivý človek, do kláštora išiel hľadať pokoj s Bohom. Obdobie neskorého stredoveku, v ktorom Luther žil, bolo obdobím chorôb a moru, nepokojov, územie bolo ohrozované Turkami. Človek sa so smrťou stretával denne. Otázka života po smrti bola preto namieste a cirkev dávala ľuďom odpoveď. Lutherovi však nedodala žiadnu istotu. Preto hľadal v Písme. Pán Boh mu dal odpoveď, pri príprave výkladu Listu Rímskym 1,17: „Spravodlivý bude žiť z viery.“, kedy pochopil, že Boh nieje spravodlivý v zmysle, že trestá hriešnikov a nespravodlivých (scholasticizmus), ale spravodlivosť Božia, je ten dar, ktorým spravodlivý človek žije – takže dobré skutky nerobíme, aby sme si získali Boha, ale preto lebo sme boli obdarení a robíme ich z vďačnosti.

Zatiaľ čo Luther našiel odpoveď, ľudia žili v zajatí cirkevných náuk... Ježiša vnímali ako Sudcu, dobrými skutkami si „kupovali“ Božiu náklonnosť. Problém s hriechmi, ktoré už človek urobil sa dal riešiť odpustkom. Tento sa stal v stredoveku veľkým „biznisom“, odpustky sa začali zneužívať – zvrhlo sa to až natoľko, že ľudia už nemuseli ľutovať a dokonca ani vyznať svoje hriechy, stačila kúpa odpustku a všetko bolo vyriešené. Tento spôsob naučil ľudí báť sa len trestu za hriech, no nie hriechu samotného. Novinkou pre odpustky bolo aj to, že sa dali kúpiť aj za duše v očistci.

Medzi najšikovnejších predajcov patril Tetzel, dominikánsky mních, ktorého predajom poveril arcibiskup Albrecht. Keď sa Luther dozvedel o Tetzelovom kázaní o odpustkoch, rozhodol sa tento problém riešiť zvolaním dišputy na univerzite. 30. októbra 1517 poslal list s výzvou na toto stretnutie biskupom a tiež arcibiskupovi Albrechtovi. K listu pripojil aj 95 téz (čerpal z Písma) proti odpustkom. Albrechtovi tiež napísal prosbu, aby napomenul Tetzela a zrušil svoje nariadenia týkajúce sa odpustkov. V ten istý deň, pribil týchto 95 téz, spolu s výzvou, na miestnu nástenku – dvere zámockého kostola vo Wittenbergu.

I keď dišputa sa nezačala, 95 téz rozbúrilo dianie vnútri cirkvi, pretože sa dotkli citlivých tém – moci pápeža (nemá moc nad očistcom) a tiež peňazí...

Alebrecht bol z listu v rozpakoch (nakoľko sám bol závislý, pri splácaní dlhu, od príjmov z odpustkov) poslal tento list pápežovi. Ten poveril kardinála Kajetána, aby ich preskúmal. V tejto dobe bol postoj Luthera voči pápežovi pozitívny. Bol presvedčený, že keby pápež vedel o zneužívaní odpustkov, tak by určite zakročil.

A on aj skutočne zakročil. Okrem listu od Albrechta, dostal pápež aj list od dominikánskych mníchov, poverených kontrolou kacírstva, s informáciou o Lutherovom správaní, preto poveril Stauptiza, aby Luthera napomenul.

Medzitým začal Tetzel napádať 95 téz, nakoľko tie sa preložili do nemčiny (bez Luthera vedomia) a veľkou rýchlosťou sa šírili krajinou – a to ohrozilo zisky. Tetzel však nič nevyvrátil, ale všetko označil za bludy a Luthera za heretika a zblúdilca. Na stranu Lutherových odporcov sa pridal ( možno z ješitnosti, možno zo závisti voči úspechom Luthera) aj Dr. Eck, predtým Lutherov priateľ, inak uznávaný nemecký teológ. Luthera spochybnil dielom Obelisci - odpoveďou boli Asterciti.

Stauptiz bol Lutherovi naklonený, podobne ako Erazmus (humanista), ktorý tiež nesúhlasil so zneužívaním odpustkov. V roku 1518 bolo v Heidelbergu zhromaždenie kapituly, na ktorom sa musel zúčastniť aj Luther. I keď s obavami, pretože mnohí hovorili, že ho po ceste zabijú, alebo do mesiaca upália ako kacíra, i napriek tomu ho privítali, ako čestného hosťa. Vo svojej kázni vystúpil s teológiou kríža (každý má niesť svoje bremeno, tak ako to urobil Kristus) a poprel scholastickú teológiu slávy.

Po Heidelbergskej dišpute, v máji toho istého roku, napísal list pápežovi Resolutionen – vysvetlenie 95 téz a list o tom, že cirkev potrebuje reformu, ale nie je to vec 1 človeka, ani pápeža, ale celého kresťanstva. Nasledovala krátka výmena názorov a Luthera predvolali do Ríma – aby sa zodpovedal zo svojho útoku na systém odpustkov. Keďže elektor Friedrich Múdry videl v Lutherovi dobrú perspektívu vzhľadom na osamostatnenie sa Nemecka od pápežskej moci, nechcel ho stratiť, využil svoju moc a Lutherovi zariadil, aby do Ríma ísť nemusel.