Slovensko v stredovekom Uhorsku

Po zániku Veľkomoravskej ríše sa slovenské územie stalo súčasťou Uhorska. Morava sa zas stala súčasťou Českého štátu. Slovenský pôvod dnešných Moravanov dokazuje i to, že na južnej Morave je kraj nazývaný Slovácko, ktorého obyvatelia sa nazývajú moravskí Slováci a Slováčky (nie Slovenky). Do roku 1918 aj české štatistiky počítali veľkú časť Moravanov (moravských Slovákov a Valachov) za Slovákov. V dôsledku historických udalostí sa tak Slováci z Moravy stali súčasťou českého národa a panonský Slováci súčasťou maďarského národa. Svoj jazyk a kultúru si zachovali Slováci žijúci na území dnešného Slovenska nazývaného v dobe uhorského štátu Horné Uhorsko. Slovenská štátnosť mala v 10. st. až takmer tristoročnú tradíciu s ktorou muselo počítať i uhorské kráľovstvo. Uhorskí králi vytvorili zo slovenskej Nitry osobitné vojvodstvo (Tertia pars Regni) na čele ktorého stal zvyčajne následník trónu. Až v 12. st. sa podarilo uhorským kráľom úplne pričleniť Slovensko a zrušiť jeho osobitné postavenie v štáte.
V 11. a v 12. storočí sa na Slovensko sťahovali Nemci ako tzv. hostia do trhových osád a neskôr miest. Na rozdiel od usadených skupín Sikulov, Kumánov, Pečenechov i Maďarov, ktoré vykonávali strážnu službu na niektorých miestach Slovenska a v slovenskom prostredí sa postupne poslovenčili. Nemci si niekoľko ďalších storočí zachovali svoj jazyk a kultúru. Prispel k tomu suilný prílev Nemcov najmä po tatarskom (mongolskom) zničujúcom páde v 13 a 14 storočí. Uhorskí králi chceli týmto prisťahovalectvom povzniesť spustošenú krajinu. Nemci si priniesli z vlasti lepšie technické znalosti v oblasti baníctva a hutníctva, preto sa usadzovali predovšetkým v bánských mestách a na Spiši. V mestách vytvorili bohatú privilegovanú vrstvu. Niekoľko magnátov neslovenského pôvodu urobilo územie Slovenska koncom 13. st. a v prvých desaťročiach 14. storočia nezávislým od uhorských kráľov. Najmocnejším z nich bol Matúš Čak, ktorého sídlom bol Trenčín. Na Východnom Slovensku bolo panstvo Omodejovcov. V 13 a 14 storočí nastal veľký rozvoj slovenského zemianstva a meštianstva. S ním súviselo využívanie prírodného bohatstva, rozmach hospodárstva a obchodu. Na Slovensku sa ťažilo 25% európskej produkcie striebra a ešte viac zlata a medi. Slováci boli prví ako národnosť, ktorí sa už v 14. st. obrátili na uhorského kráľa aby svojou najvyššou autoritou potvrdil ich národné práva voči privilegovaným hosťom.

„Privilegium proslavis“ Ľudovíta Veľkého z roku 1381 zabezpečuje Slovákom polovicu miest v žilinskej mestskej rade. V 15 storočí zasiakla územie slovenská tzv. valašská (rumunsko-rusínska) kolonizácia a dokreslila tak národnostnú podobu Slovákov. Do slovenčiny sa dostali rumunské slová súvisiace s chovom oviec: sálaš, vatra, koliba, bryndza, bača, valach….