Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v turčianskej dedine Sučany. Jeho otec Ondrej Hodža bol miestny evanjelický kňaz a literát, brat slávneho Michala Miloslava Hodžu z triumvirátu Štúr-Hurban-Hodža .

Svoje vzdelanie získal na školách v Banskej Bystrici, Šoproni (Maďarsko), Sibiu (dnešné Rumunsko), právnické štúdia navštevoval v Kluži (dnešné Rumunsko) a v Budapešti a neskôr slavistiku a dejiny vo Viedni, kde obhájil aj doktorát . Bol prirodzeným polyglotom a ovládal sedem jazykov (maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbo-chorvátsky, poľský)
Už ako 27-ročný bol zvolený za poslanca uhorského snemu vo volebnom obvode v kulpínskej Báčke (dnešná Juhoslávia, časť Vojvodina). Neskôr sa stal poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v tzv. belvederskej dielni, ktorá plánovala prestavbu monarchie na federálne spojené štáty stredoeurópske.

V roku 1918 prispel k spísaniu tzv. Martinskej dekláracie, ktorá presadzovala spojenie Slovenska v československom štáte.
Významná časť jeho politickej kariéry sa datuje do obdobia I. československej republiky, kedy zastával viaceré kľúčové posty:
• minister unifikácie zákonov (1919-1920),
• minister poľnohospodárstva (1922-1925),
• minister školstva (1926-1929),
• minister poľnohospodárstva (1932-1934),
• ministerský predseda (1935-1938), od 18. decembra 1935 do 29. februára 1936 bol aj krátkodobo ministrom zahraničných vecí.

Bol aktívnym členom, ideovým tvorcom programu a podpredsedom tzv. agrárnej strany (oficiálny názov Republikánska strana zemedělského a malorolníckeho ľudu), de facto jej predsedom na Slovensku. Milan Hodža vstúpil do historického povedomia slovenského národa ako prvý Slovák vo funkcii premiéra Československa (1935-1938). Tento post opustil dobrovoľne na znak nesúhlasu s postupom spojencov Československa (Francúzsko, Veľká Británia) na rokovaniach s nacistickým Nemeckom v septembri 1938, keď 22. septembra 1938 podal demisiu. Odvtedy pôsobil v emigrácii (Švajčiarsko, Francúzsko, Veľká Británia, USA).

Zomrel 27. júna 1944 na Floride (Clearwater) a pochovaný je na českom cintoríne v Chicagu. Pohrebnú reč mu vtedy predniesol minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Zanechal za sebou mnoho významných literárnych diel. Je autorom sedemzväzkového cyklu Články, reči, štúdie a dvoch kníh Československý rozkol (1920) a v angličtine Federation in Central Europe (Londýn, 1942). Je nositeľom najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska.

Hodža bol jedným z najvýznamnejších politikov 20. storočia, ktorého myšlienky a úsilie predznamenávali proces budúcej európskej integrácie. Hodža spolu s ďalšími politikmi ako Milan Rastislav Štefánik či diplomat Osuský videl budúcnosť Slovenska v otvorenosti svetu a volal po posilnení regionálnej spolupráce. Na sklonku života inicioval projekt Stredoeurópskej federácie.
Slovensko niekedy zabúda na veľké osobnosti svojich novodobých dejín. História potvrdila dôležitosť významných slovenských politikov, ktorí dokázali, že Slováci sú rovnocenní partneri na medzinárodnom poli. Dr. Milan Hodža po celý svoj život predstavoval príklad osobnosti, ktorá sa dokázala presadiť myšlienkami a činmi. Budúcnosť slovenského národa videl vo výchove vzdelanej, konkurencuieschopnej elity. Ako minister školstva inicioval vznik viacerých vzdelávacích a výskumných inštitúcií.

Dr. Milan Hodža je rodákom zo Sučian, kde založil tamojšie gymnázium. Dnes v jeho budove sídli Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské, ktoré dnes zachováva úctyhodný odkaz Dr. Milana Hodžu. Pripravuje mladú generáciu na pôsobenie v novej Európe. Množstvo absolventov tohto gymnázia pokračuje v štúdiu na prestížnych univerzitách v Európe a zámorí.