V 6. storočí začali do karpatskej kotliny prenikať kočovné kmene tureckých Avarov. Časť slovanských kmeňov si podmanili, ostatné znepokojovali neustálymi lúpežnými nájazdami. Na začiatku 7. st. utrpeli porážku od Byzantskej ríšea onedlho proti Avarom vypuklo povstanie Slovanov.
Do čela povstania starých Slovákov sa postavil franský kupec Samo, ktorý dokázal Avarov porziť. Po víťazstve sa stal Samo kráľom a tak vznikol prvý štátny útvar západnych Slovanov – nazvaný Samova ríša (623-659). Správy o Samov a jeho kráľovstve zanechal franský kronikár Fredegar. Centrom Samovej ríše bola pravdepodobne Bratislava alebo Nitra. Neskôr sa samo dostal do sporov medzi franským kráľom Dagobertom, ktorý vyslal svoje vojsko proti nemu. Samo porazil Frankov 632.r, vytvoril silné kráľovstvo, keď však umral jeho ríša zanikla.
Po zániku Samovej ríše vytvorili starí Slovania niekoľko kmeňových kniežatstiev. Začiatkom 9. storočia boli najvýznamnejšie a najsilnejšie nitrianske a moravské kniežatstvo. Kniežatá medzi sebou často bojovali a pokúšali sa o rozšírenie vlastných území.
Tak sa podarilo asi roku 833 vládcovi Moravy Mojmírovi I. dobiť Nitriansko a pripojiť toto územie k svojmu. Moravania úplne zničili niektoré nitrianske hradiská takže sa už nikdy neobnovili. Spojením týchto dvoch kniežatstiev vznikla Veľkomoravská ríša. Jej centrum bolo na Morave (asi Blatnohrad, resp. Uherské Hradište) a Nitra sa stala sídlom následníka trónu. Dynastia, ktorá potom na Veľkej Morave vládla dostala meno podľa svojho zakladateľa – Mojmírovská. Nitrianskemu kniežaťu Pribinovi sa podarilo pred Moravanmi ucieť k Frankom. Neskôr mu franský kráľ prideli ako léno (feudálny majetok), kniežatstvo pri Blatnom jazere (Balaton). Sídlil v Blatnom hrade (dnes Zalavar), v ktorom dal postaviť viacero kostolov. Pribinovým nástupcom sa stal jeho syn Koceľ. Neskôr až do príchodu starých Maďarov bolo Zadunajsko súčasťou Veľkej Moravy.