referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Václav
Streda, 28. septembra 2022
Oslobodenie Trenčianskeho okresu
Dátum pridania: 10.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: andromache
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 418
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Oslobodenie Trenčianskeho okresu sovietskou a rumunskou armádou v apríli 1945 bolo súčasťou bratislavsko – brnianskej vojenskej operácie. Na území okresu bojovali časti vojsk štyroch oslobodzovacích armád 2. ukrajinského frontu pod velením maršala Sovietskeho zväzu R. J. Malinovského. Bratislavsko – brnianska operácia sa začala 25. marca 1945 na ľavom brehu Hrona rýchlym prebrodením rieky a zničením nepriateľa na jeho obranných pozíciách na pravom brehu. Armády južného krídla 2. ukrajinského frontu oslobodzovali za rýchleho postupu desiatky miest a dedín.

Za týždeň boli pred Bratislavou. 1. apríla oslobodili Trnavu. Severné krídlo postupovalo od Zvolena, Banskej Bystrice na Kremnicu, Turčianske Teplice a Nováky. 5. apríla oslobodili Bánovce nad Bebravou a zaujali východiskové postavenie v smere na Trenčín a Uherský Brod. Pri vypracovaní operačných plánov operácie prepočítalo sovietske velenie pomer vlastných síl a síl nepriateľa na tomto úseku frontu. Sily 2. ukrajinského frontu predstavovalo 42 divízií, 352 000 osôb, 6160 diel a mínometov, 246 tankov, 637 lietadiel. Sily nepriateľa tvorilo 11 divízií, 200 000 osôb, 1800 diel a mínometov, 120 tankov a 150 lietadiel.

Jarná bratislavsko – brnianska operácia bola vedená aj snahou čo najúčinnejšie pomôcť československému protifašistickému boju. Partizánske jednotky rozvíjali intenzívnu prieskumnú činnosť. Získané údaje odosielali Hlavnému štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve, ktorý potom informoval štáb 2. ukrajinského frontu. Napriek pomoci miestneho obyvateľstva a partizánskych jednotiek, bol postup oslobodzovacích vojsk ťažký. Fašisti kládli odpor, aby zabránili sovietskej armáde v rýchlom postupe a umožnili tak nemeckým vojskám ústupový boj smerom na Moravu.

Ústup nemeckých vojsk pred postupujúcim frontom bol pre okupantov charakteristický. Odvliekli ulúpený tovar, dobytok, továrenské zariadenia a iné stroje. Čo nestačili ulúpiť, ničili. V ničení im bránili ilegálni pracovníci, ktorí schovávali najdôležitejšie stroje, súčiastky strojov, zásoby materiálu a surovín. Veľké škody napáchali fašisti na verejných budovách a na súkromných domoch v mestách a v obciach okresu. Sovietske velenie sa snažilo zabrániť ďalšiemu ničeniu urýchlením postupu oslobodzovacích armád.

Podľa rozkazu veliteľa mala armáda postúpiť k Váhu a do 8. apríla ovládnuť jeho ľavý breh, pričom hlavné úsilie mala vyvíjať v smere na Trenčín a Uherský Brod. 1. rumunská armáda oslobodzovala od 4. apríla prvé obce v južnej časti Trenčianskeho okresu: Novú a Starú Lehotu, Modrovú, Modrovku, Lúku a Hôrku nad Váhom. Jej útok smeroval na Beckov a Nové Mesto nad Váhom. Súčasne začal aj útok od Piešťan na Hornú Stredu, Pobedim a Krajné. Po ich spojení pri Novom Meste nad Váhom nasledovali ďalšie boje v smere na Myjavu. Po oslobodení južnej časti Trenčianskeho okresu útočila armáda na Senicu, kúty a Hodonín. Sovietske velenie viedlo hlavné smery útoku od Hodonína na Brno a Uherské hradište. Vhodné cesty tu umožnili sovietskym obrneným a mechanizovaným vojskám rýchly postup. Prechody od Nového mesta nad Váhom na sever cez priesmyky Bielych Karpát boli opevnené a ťažko prístupné. Preto ich Sovietska armáda obišla.

V dňoch 6. a 7. apríla oslobodila armáda obce od Veľkej Hradnej po Mníchovu Lehotu. 8. apríla sa priblížili oslobodzovacie vojská k Trenčínu, prelomili nemecké pozície pri Hámroch, Kubre a Trenčianskych Stankovciach. Podľa rozkazu maršala Malinovského mala armáda postúpiť k Váhu a ovládnuť i priestor na pravom brehu rieky ako predmostie pre ďalší postup. Hitlerovské vojská sa na celom úseku obrany Trenčína a okolia dobre pripravili. Za výdatnej pomoci príslušníkov POHG, HG a ostatných domácich zradcov, prinútili občanov mesta a okolia kopať zákopy a protitankové prekážky na južných svahoch priľahlých hôr. Mínové polia a zátarasy sťažovali oslobodzovacím vojskám prechody. Nemecké velenie určilo na obranu mesta 76. pešiu a 8. ľahkú divíziu a 2 špeciálne prápory.

Útok na Trenčín a na okolité obce sovietske velenie starostlivo pripravilo. Z 8. na 9. apríla sa prípravy skončili a ešte tej noci sa presunul predsunutý oddiel do dedín v úseku Veľké Bierovce a Krivosúd – Bodovka. Pechota zdolala nepriateľskú obranu, prenikla na pravý breh Váhu a zmocnila sa predmostia v priestore Melčíč a Zemianskeho Lieskového. Prekvapený nepriateľ začal ustupovať na sever a západ. Presunul na ohrozený úsek časť svojich vojsk z Trenčína. Toto oslabenie opäť využili sovietske vojská a zaútočili na nepriateľa cez Kozí vrch brezinou smerom na Trenčín. Ich postup dočasne zastavili silné nepriateľské protiseče, hlavne z južného okraja mesta a od Kubry.

Vo večerných hodinách 9. apríla obnovili sovietske a rumunské vojská útok za podpory delostrelectva a mínometov. V noci z 9. na 10. apríla prenikli do mesta od juhozápadu prvé jednotky oslobodzovacích vojsk a zlikvidovali skupiny hitlerovských vojakov, ktoré sa snažili ustúpiť na pravý breh Váhu. V túto noc fašisti zničili most cez váh. Špeciálne čaty samopalníkov prečesávali lesy východne od Trenčína, kde sa skrývali rozpŕchnutí fašistickí vojaci. 10. apríla 1945, o ôsmej hodine ráno, oslobodila sovietska armáda časť Trenčína na ľavom brehu Váhu. Za veliteľa mesta vymenovalo sovietske velenie majora Tretjakova, ktorý však zotrval v Trenčíne iba kratší čas. Po ňom prevzal funkciu veliteľa mesta nadporučík Čerezov.

Spolu s Revolučným národným výborom v Trenčíne zabezpečoval nový politický život mesta a jeho hospodársku obnovu. O bezpečnosť sa starali vojaci sovietskej armády a príslušníci Národnej milície (od 12. apríla). Trenčín bol i po 10. apríli sústavne vystavený delostreleckej a mínometnej paľbe z ľavého brehu Váhu. Veľké škody spôsobovali mestu najmä zápalné granáty. Ešte počas tejto neustálej streľby začali stavať most cez Váh, ktorý dokončili 11. mája 1945. Sovietske vojská si počas zastavenia postupu dopĺňali zásoby a pripravovali sa na prechod cez Váh v Trenčíne a severne od mesta. 28. apríla, po evakuácii ulíc pri Váhu v Trenčíne a prípravách Chocholnej, začala delostrelecká paľba na hitlerovské pozície. Na rozbitie obrany nepriateľa použilo sovietske velenie pred Drietomou aj kaťuše.

V noci z 28. na 29. apríla sa začal útok na nepriateľa na celom úseku od Novej Bošáce cez kopanice a chotárne časti obcí k Trenčínu a k Trenčianskej Teplej. Najväčšie boje boli pri prelome frontovej čiary v chotári Novej Bošáce pod Lopeníkom a v chotári obce Chocholná – Velčice smerom na Drietomu. Tu si Nemci vybudovali výhodné palebné postavenie a využili horský zalesnený terén na obranu proti postupujúcej sovietskej a rumunskej armáde. Po ťažkých bojoch padli aj tieto obranné postavenia nepriateľa. Hitlerovské vojská zutekali smerom k Hrozenovskému priesmyku. Ustupovali na celej frontovej línii. V Trenčíne využívali fašisti ochrannú hrádzu Váhu na krytie svojho ústupu.

Sovietski vojaci sa začali prepravovať cez váh po rýchlo vybudovanom pontónovom moste, ktorý pomáhalo stavať aj miestne obyvateľstvo, najmä príslušníci Národných milícií, aktívne zapojení i do bojov o Zlatovce a Závažie. Posledné zvyšky fašistických vojsk vyhnali oslobodzovacie vojská z Trenčianskeho okresu 30. apríla 1945. Počas operácie sovietske a rumunské armády porazili 9 hitlerovských divízií, zajali 101 500 vojakov, zničili a ukoristili 2200 diel, 453 tankov a 330 lietadiel. Na území Trenčianskeho okresu padlo podľa hlásení národných výborov 1255 vojakov sovietskej armády, 1380 vojakov rumunskej armády a 174 civilných miestnych občanov.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.