Cisár Dioklecián

Dioklecián, pôvodným menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus,vládol od 20. novembra 284 do 1. mája 305.

Pochádzal z Dalmácie, z chudobnej ilýrskej rodiny. Domnieva sa, že bol pisár, a potom sa stal vojakom, a stal sa veliteľom stráže cisára Numeriana. Keď ho v roku284 zavraždili, Diokleciána menovali za cisára.

Bol prvým cisárom po sto rokoch, ktorý ostal cisárom viac ako dvadsať rokov a to vďaka jeho známym reformám. Skôr ako ich zaviedol, musel zjenotiť ríšu, pretože na západe vládol Numerianov brat, Carinus. V ozbrojenom súboji ho porazil pri rieke Morave v dnešnom Srbsku. Jeho prvým krokom, nebolo zjednotenie krajiny, ale najskôr si okolo seba upevnil telesnú stráž a zabezpečil tajnú službu, až potom prišli na rad kroky, ako zavedenie novej meny, priamej dane a ďalších iných postupov, ktoré upevnili Rím na ďalších sto rokov.

Celý čas čo bol na tróne s niekym bojoval. Bojoval s Alemanmi, Frankmi a s Burgundmi.

V roku 285 vymenoval za svojho spoluvládcu cisára Maximiána, s ktorým potom vymenovali za spoluvládcov, ktorým udelili titul Caesar a sami si vybrali titul Octavius. Boli to Gaius Galerius a Konštancius Chlorus a mali nižšie postavenia.

Ku koncu jeho vlády(303)l za sebou štyri nariadenia, ktoré obmedzovali slobodu kresťanov. Posledný, ktorý historici nazývajú krvavý im prikazoval uctievať štátnych bohov, obetovať sa im, alebo zomrieť. Ničil kresťanské kostoly a mučením ich nútil vzdať sa ich viery. Kresťania sa popravovali hromadne, niekedy 10-100 kresťanov denne. Až o desať rokov(313) sa tieto nariadenia zrušili, kvôli Konštantínovmu Milánskemu ediktu.

V roku 305 sa 55-ročný cisár vzdal vlády a odsťahoval sa do paláca v meste Salonae(dnešný Split), kde v roku 313. zomrel.