Príčiny
V sedemdesiatych rokoch 11. stor. prenikli zo strednej Ázie do krajín východného Stredomoria výbojné kočovné kmene - Seldžuckí Turci. Boli to moslimovia. Byzantská ríša požiadala západnú Európu o pomoc, pretože sa bála ich nájazdov a aj preto, lebo Turci svojimi výbojmi prerušili obchod byzantských kupcov s Indiou a Čínou (to isté platilo pre kupcov talianskych).
Pomoci sa ochotne ujala rímskokatolická cirkev, ktorá na to mala veľa dôvodov. Bola najväčším feudálnym vlastníkom, mala teda na vojensko-kolonizačnom hnutí rovnaký záujem ako veľkí feudáli (šľachtici), chcela si podrobiť východnú-gréckokatolickú cirkev a rozmnožiť počet diecéz (cirkevných obvodov, ktoré jej museli platiť poplatky), potrebovala získať v oblasti vplyv. Okrem toho jej ľudia, ktorí odchádzali s výpravou, darovali svoje úspory alebo dávali svoj majetok pod jej ochranu. Ako oficiálny dôvod na dobytie územia označila cirkev „oslobodenie božieho hrobu“ (podla kresťanského náboženstva bol v Jeruzaleme hrob Ježišov) a násilie páchané Seldžukmi na kresťanských pútnikoch v Sýrii a Palestíne.
Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia zúčastňovali výprav, boli nesprávne predstavy o bohatstve tohto územia a predstavy o tom, ako ľahko možno tieto územia dobyť, ktoré odtiaľ prinášali pútnici.
Jednotliví účastníci mali svoje vlastné ciele. Veľkí svetskí šľachtici chceli ovládnuť nové bohaté krajiny, drobní šlachtici a rytieri sa hnali za korisťou a slávou a katolícka cirkev sa, ako sme už spomenuli, usilovala podrobiť si východnú cirkev.
Križiacke výpravy znamenali veľké hospodárske vypätie najmä západnej Európy (predovšetkým Francúzska a Nemecka), prispeli k dokonalejšiemu poznávaniu východných krajín a k prehÍbeniu hospodársko-obchodných stykov s nimi. Hospodársky z križiackych výprav ťažili stredomorské prístavné mestá (najmä talianske a juhofrancúzske).
Vývoj vo východnom Stredomorí a okolí
Na úvod treba ozrejmiť vývoj pred začatím križiackych výprav. Tureckí Seldžuci (ktorí boli od začiatku 11. storočia moslimovia) v roku 1040 dobyli ríšu Ghasenovcov v Iráne a Indii a následne dobyli iné islamské územia, najmä ríšu Bújovcov v južnej Perzii, Sýriu ako časť ríše Fatimovcov, Bagdad (1055), Jeruzalem (1071) a koncom 11. stor. územia Byzantskej ríše Arménsko a väčšinu Malej Ázie (t.j. dnešné ázijské Turecko). V Egypte (a inde) vládli už dávno islamskí Fatimovci.
Po roku 1092, keď zomrel Malik Šach, sa jeho Seldžucká ríša jednak rozpadla na niekoľko sultanátov s centrami v Ikonione (ikonský sultanát), Damasku (damasský sultanát), Mosule (mosulský sultanát) a pod. a jednak Sýriu opäť získali Fatimovci a vo východnom Iráne vznikla ríša tureckých Chovaresmovcov. O pár rokov neskôr (1097) za tejto situácie do oblasti dorazili križiaci (pozri dolu).
Vyhlásenie križiackych výprav
Pápež Urban II. na koncile v Clermonte vyzval na oslobodenie Svätej zeme. Na jeseň roku 1095 na veľkom cirkevnom koncile v juhofrancúzskom Clermonte pápež Urban II., ktorého byzantský cisár viackrát požiadal o pomoc proti Seldžukom (obávajúc sa oprávnene, že napokon dobyjú Carihrad) a ktorý už predtým o svojich plánoch informoval európske kniežatá, vyhlásil začatie križiackych výprav na 15. august 1096.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Križiacke výpravy
Dátum pridania: | 10.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Fairah | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 950 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 8.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 14m 30s |
Pomalé čítanie: | 21m 45s |
Podobné referáty
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9763 | 8087 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9694 | 925 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9642 | 225 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9464 | 1076 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9790 | 1400 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9127 | 1798 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9883 | 1491 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9381 | 291 slov | |
Križiacke výpravy | SOŠ | 2.9002 | 296 slov | |
Križiacke výpravy | GYM | 2.9525 | 1592 slov |