referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zita
Štvrtok, 2. apríla 2020
Železná ruda
Dátum pridania: 09.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: belinea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 308
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
ŽELEZO Fe, Ferrum

Charakteristika: Je to chemický prvok VIII.B skupiny periodickej sústavy (spolu s kobaltom a niklom patria do triády železa). Slovenský názov pochádza z praslovančiny. Železo je najrozšírenejší ťažký kov na Zemi. V zemskej kôre sa nachádza takmer vždy v podobe zlúčenín s inými prvkami, zemské jadro však pozostáva zväčša z čistého železa. Rudy vhodné na jeho výrobu sú najmä oxidy: hematit (krveľ), magnetit (magnetovec) a limonit (hnedeľ) a uhličitan siderit (ocieľok). V technickej praxi používané železo nie je čistým kovom, ale zliatinou železa s uhlíkom. Okrem uhlíka obsahuje technické železo mnoho iných prvkov, ako kremík, mangán, fosfor, ktoré spolu určujú jeho fyzikálne vlastnosti.

Príprava technických druhov železa sa rozdeľuje na dve fázy: Prvá: redukcia rudy na kov (surové železo); Druhá: čistenie železa a jeho úprava na zliatinu požadovaných vlastností (kujné železo a oceľ). Prvý proces, hutnícke spracovanie železa, prebieha vo vysokých peciach. Takto vyrobené surové železo je krehké a nie je kujné.

Druhý proces, skujňovanie, sa robí podľa Siemensovho-Martinovho a konvertorového spôsobu. Chemicky čisté železo sa vyrába termickým rozkladom pentakarbonylu železa. Laboratórne sa pripravuje redukciou čistého oxidu železitého vodíkom alebo elektrolýzou vodných roztokov železnatých solí. Železo je kov neušľachtilý, lesklosivý, nie veľmi tvrdý, teplota topenia 1535°C, teplota varu 3000°C. Známe je vo dvoch alotropických modifikáciách. Pod teplotou 768°C sa v magnet. poli stáva silne magnetický. Jeho chemická reaktivita závisí od jemnosti častíc. Vo veľmi jemne rozptýlenom stave je pyroforické. Kompaktné železo reaguje so suchým vzduchom až pri zahrievaní nad 150°C. Pri žíhaní vzniká oxid železnato-železitý. Za horúca sa dobre zlučuje s chlórom, so sírou a fosforom; s dusíkom sa priamo nezlučuje. Prejavuje silnú tendenciu zlučovať sa s uhlíkom a s kremíkom, resp. sa s nimi zlievať. Železo má veľkú afinitu ku kyslíku. Na vlhkom vzduchu hrdzavie, t. j. na svojom povrchu sa postupne mení na oxidohydroxid železitý. Železné predmety sa chránia pred hrdzavením pokovovaním ich povrchu napr. zinkom, cínom, chrómom, niklom alebo farebným náterom. Mimoriadne účinná je ochrana železa premenou jeho povrchu na fosforečnan železnatý (fosfatizácia). V zriedených kyselinách sa železo rozpustí. za vzniku vodíka, vznikajú železnaté soli. V zlúčeninách s inými prvkami je železo známe v oxid. stupni -II, -I, 0, I, II, III, IV, V, VI. Železo vystupuje v zlúčeninách zväčša v oxid. stupni II a III. Železnaté soli sa pripravujú rozpúšťaním železa v príslušných kyselinách. Hydratované železnaté katióny sú zelené. Železnaté soli sa vo vodnom roztoku čiastočne hydrolyzujú. Z roztoku kryštalizujú obyčajne ako hydráty. Na vzduchu nie sú celkom stále. Majú redukčné vlastnosti. Železité soli sa pripravujú oxidáciou príslušných železnatých solí alebo rozp. čerstvo zrážaného hydroxidu železitého v príslušných kyselinách. Hydratované železité katióny sú bezfarebné. Železité soli sa vo vodnom roztoku čiastočne hydrolyzujú. Produkty hydrolýzy sú sfarbené do žlta až do hneda. Železité soli majú oxidačné vlastnosti, napr. jodidový anión oxiduje v kyslom prostredí kvantitatívne na jód, čo sa využíva na kvantitatívne stanovenie Fe. K najznámejším komplexným zlúčeninám železa patria:hexakyanoželezitan a hexakyanoželeznatan draselný.

Zlúčeniny: hydroxid železnatý, hydroxid železitý, oxid železnatý, oxid železnato-železitý, oxid železitý, pentakarbonyl železa, sírnik železnatý, dvojsírnik železnatý, chlorid železitý, síran železnatý, síran železnato-amónny, železany.

Využitie: Železo je jedným z najvýznamnejších kovov súčasnej techniky. Jeho ročná spotreba je vyše 200 miliónov ton, najmä vo forme ocele, resp. špeciálnych ocelí, ako kremíkové ocele, mangánové ocele, invarová oceľ, rýchlorezné ocele, nehrdzavejúce ocele, samokaliteľné ocele a pod.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.