Železo získané po prvý raz z rudy

V 16. stor. pred K., približne v rovnakom období objavili v Indii a Chetiti v Anatólií metódu tavenia železa z rudy. Dovtedy používané železo pochádzalo z meteoritov. Spracúvali ho kovaním a bolo pomerne vzácne (okolo r. 2290 pred K.).

Z kovov hrala od tých čias hlavnú úlohu meď (okolo r. 2820 pred K.). V peciach na tavenie medenej rudy bolo potrebné dosiahnuť teploty okolo 1100 0C. Surové železo sa však dá získať až pri teplote 1225 C, keď roztavený materiál prijíma zo vsádzky a z horiacich plynov uhlík. To sa vtedy nedalo dosiahnuť, preto železo vyrábali zdĺhavým spôsobom už pri teplotách nad 700 C. Slúžili na to malé pece vykopané v zemi, vyložené ohňovzdorným materiálom (hlinou alebo tehlami), ktoré sa plnili drevným uhlím a rudou. Železo v cestovitom stave zostávalo v spodnej časti pece, prikryté miskou, alebo sa odviedlo pomocou jarčekov do hlbšie vykopanej jamy. Takto získané hrudy železa vážili od 7 do 25 kg. Kujné železo alebo oceľ z nich získali viacnásobným nahrievaním a kovaním. Chetiti mali k dispozícii viaceré ložiská železných rúd. V Anatólii, v srdci Chetitskej ríše, prekvitalo hutníctvo a spracovanie železa na nástroje a zbrane, napr. oštepy.

Cesta k železným výrobkom

4. tisícročie pred K. : v Egypte sa používali úlomky meteoritického železa na zhotovovanie ozdobných predmetov.
Okolo r. 3000 pred K.: Egyptskí kováči zhotovovali z meteoritického železa prvé kovové šperky.
Okolo r. 2550 pred K.: do Chufevovej pyramídy pri Gíze bol uložený kus meteoritického železa ako vzácny stavebný prvok.
Po r. 2500 pred K.: v starej Indii kuli meteoritické železo.
Okolo r. 2000 pred K.: Babylončania spracúvali meteoritické železo na odolné nástroje.
Okolo r. 1750 pred K.. Egypťania po prvý raz priviezli železnú rudu z Núbie.
Okolo r. 1660 pred K.: v Babylone robili prvé systematické pokusy s tavením železnej rudy.
Okolo r. 1510 pred K.: v starej Indii a v Chetitskej ríši už existovalo rozvinuté spracovanie železa od hutníctva po výrobu nástrojov a zbraní.
Okolo r. 700 pred K.: Mestá Trója a Ugarit sa stali významnými centrami obchodu so železom.
Okolo r. 600 pred K.: v Číne sa podarilo vyrobiť surové železo. Čínske železné rudy mali tú osobitosť, že boli veľmi bohaté na fosfor a tavili sa už pri nižších teplotách než európske a mezopotámske rudy.

Vysoká pec, výroba železa

Okolo r. 700. V dnešnom severovýchodnom Španielsku objavili „vysokú pec“ na hutnícku výrobu železa (katalánska taviaca pec). Predtým, ako bola uvedená do prevádzky táto novinka, v Európe sa tavilo železo v nízkych peciach. Princíp sa zakladal na tom, že železná ruda sa jednoducho položila na vrstvu žeravého drevného uhlia a k ohňu sa privádzal vzduch buď ťahom alebo mechmi, aby sa siahli vyššie teploty. Katalánska taviaca pec bola postavená do výšky. Pozostávala z krátkej šachty, vymurovanej z kameňa. V spodnej časti bola vrstva horiaceho drevného uhlia. Zhora sa do šachty sádzala železná ruda. Cez otvor pod vrstvou drevného uhlia sa dal do pece vháňať vzduch mechmi. Prednosť tejto „vysokej pece“ spočívala v tom, že sa naraz dalo spracovať väčšie množstvo železnej rudy. Lenže ani v tomto type pece sa nedosiahli také vysoké teploty, pri ktorých by sa tavilo tekuté železo.