O pôvode Francisciovcov

Výskyt priezviska Francisci je na Slovensku dosť častý. Podľa matričných záznamov a dostupných prameňov z predchádzajúcich dvoch storočí Francisciovci - evanjelici žili v Banskej Bystrici, Slovenskej Ľupči, Krupine, Pliešovciach, Sáse a Mošovciach. Francisciovci - rímsko-katolíckeho vierovyznania žili v Detve, v Podkriváni a možno aj niekde inde. Z týchto lokalít však predkovia Jána Francisciho-Rimavského (1822-1905) nepochádzali.

Ako určitá pomôcka pri hľadaní lokality, z ktorej tento rod Francisciovcov vyšiel, slúži Francisciho Vlastný životopis. V ňom píše, že otec jeho starého otca Ján (1747-1778) zomrel v dedinke Zelené, ktoré je dnes súčasťou okresného mesta Poltára. O spomenutom Jánovi Franciscim, prastarom otcovi národovca sa vie, že sa oženil s Barborou Borošovou, s ktorou mal: deti Annu (nar. 21.2.1773), Samuela (nar. 9.6.1775) a nakoniec Františka (nar. 28.1.1778) - starého otca nášho národovca. Otec menovaných detí zomrel náhle vo veku 31 rokov a pochovaný bol v Zelenom. Na škodu veci sa ani v zázname sobáša a ani v zázname jeho pohrebu nenachádza zmienka o tom, odkiaľ pochádzal.

Starý otec Jána Francisci-Rimavského

František Francisci (1778-1851), starý otec Jána Francisci-Rimavského, sa oženil so Zuzanou Chanasovou v Hnúšti a prvorodeným potomkom a taktiež otcom nášho národovca bol syn Ján (nar. 12.11.1799). Druhý syn bol Pavel (nar. 22.1.1803) a tretím synov v tejto rodine je Daniel (nar. 18.4.1810), ktorý však už 24.3.1816 zomrel na šarlach.

Z uvedených synov sa Ján vyučil za krajčíra. Ako 21-ročný vstúpil v Tisovci do manželstva s Máriou Chrapanovou (narodenou v rodine súkenického majstra Jána Chrapana a Judity Ciburovej). Pavel sa vyučil za mäsiara, ako 21-ročný sa 23.11.1824 oženil v Hnúšti s Esterou Heplerovou.

František Francisci bol podľa spomienok svojho vnuka vysokej, plecnatej a svalovitej postavy, peknej a významnej tváre, vzdelanosti, akú mohol v časoch svojho detstva obdržať, človek poctivý, verný, znášanlivý, zároveň pracovitý a skromný. Za mlada bol krajčírom, neskôr sa však zaoberal obchodom s dreveným riadom. Čo zarobil, vedela jeho starostlivá manželka, ako skromná hospodárka ušetriť, takže sa neskôr (v roku 1840) vykúpili za 500 zlatých v striebre z poddanstva.

Rodičia a súrodenci Jána Francisci-Rimavského

Otec Ján Francisci (1799 - 1836) s manželkou Máriou Chrapanovou mali 3 deti. Najstarším z nich, narodený 1.6.1822 v Hnúšti a v nasledujúci deň pokrstený ako Ján Samuel, bol náš spomínaný národovec, známy hlavne pod menom Ján Francisci-Rimavský. Jeho krstnými rodičmi boli zeman Ignác Bihary a Judita Králiková. Druhého syna, ktorý sa narodil 31.3.1827 pokrstili menom Karol. Najmladší syn sa narodil 4.8.1833 a volal sa František.

Otec Ján Francisci pri zaobstarávaní živobytia pre svoju rodinu zobral najprv do prenájmu od klenovského komposesorátu horný mlyn. Prenajal si ho na dobu 3 rokov. V najlepšom veku 30.7.1836 jeho životnú púť ukončila cholera. Hoci mladá ovdovená matka mala dosť pytačov, odmietla sa viac vydávať. Neskôr žila pri svojich synoch, striedavo pri Jánovi a Karolovi, ktorý ju aj doopatroval. Zomrela v Hnúšti v 71 rokoch dňa 7.8.1875.

Mladší brat Karol (1827 - 1901) bol vyučený krajčír. Počas vandrovky sa dostal aj do Bratislavy, práve v čase, keď tam pôsobil aj jeho starší brat Janko. Pracoval u jedného z najlepších krajčírskych majstrov - Štefana Horníka. Tu sa zapojil aj do spoločnosti študentov okolo Ľudovíta Štúra, ktorého bol obdivovateľom. Po usadení sa v Hnúšti a popri krajčírstvu sa venoval aj roľníctvu. Oženil sa 20.11.1849 so Zuzanou Gurinovou a mali spolu tri deti: Zuzanu, Miloslava a Pavla. Karol Francisci zomiera v Hnúšti 7.2.1901 a jeho manželka 7.9.1909 tamtiež.

Najmladší brat František (1833 - 1881) po absolvovaní základnej školy v Hnúšti strávil ďalšie školské roky (1844-1846) v Levoči, pri svojom bratovi Jankovi, kde získal určité znalosti z maďarčiny a nemčiny. Po dvoch rokoch však starí rodičia rozhodli, že pre Ferka ako sirotu bude najistejšie, ak sa vyučí remeslu. Tak sa stalo, že sa pri svojom strýkovi (Pavlovi Franciscim) vyučil za mäsiara. Toto remeslo ho však nebavilo. Rád čítaval a udržoval priateľské vzťahy so synmi okolitých zemanov. Mäsiarstva nakoniec úplne zanechal a odišiel za manipulanta do sklárne Štefana Kuchynku v Utekáči. Neskôr sa v Klenovci oženil s Henrietou Šramkovou, kde sa im narodila jediná dcéra Ema Vlastislava Oľga. Pri plnení pracovných povinností bol často nútený chodiť v zlom, neraz daždivom a mrazivom počasí po okolitých horách, čo podkopalo jeho dobré zdravie natoľko, že v jeden zimný deň dostal zápal pľúc. V dôsledku nedbalej domácej opatery sa u neho prejavili suchoty, ktorým 7.3.1881 podľahol. Vzhľadom na to, že v Hriňovej nebol evanjelický cintorín, dal ho brat Karol pochovať na cintoríne vo Veľkej Slatine.