Otázka Židov na Slovensku je asi najčiernejšou škvrnou v dejinách slovenskej histórie a zároveň jedným z jej najnejasnejších miest. Ani Tisovi obhajcovia, ani odporcovia ani súčasná ”oficiálna” literatúra sa nevedia zhodnúť ani len na počte deportovaných Židov. Uvádzam príklad:
”Na základe týchto zákonov (Židovský kódex - pozn. JŠ) sa začali v marci 1942 deportácie židovského obyvateľstva z územia Slovenska. Násilne bolo deportovaných 58 tisíc slovenských Židov. Väčšinu z nich nacisti v koncentračných táboroch povraždili.”
”Celkovo bolo deportovaných približne 70 000 Židov, z toho asi 67000 zahynulo v nemeckých koncentračných táboroch.”
”.. celkovo zo slovenského územia odišlo 64 transportov označených ako DA a bolo zavraždených 70 000 slovenských Židov z celkového počtu 89 000.” Myslím, že tieto tri ukážky úplne stačia na to, aby si každý utvoril jasnú predstavu o tomto probléme, kde len počty obetí sa líšia nie v stovkách, ale v tisícoch. Myslím, že rozdiel 31 000 deportovaných je značný, ale je charakteristické pre celý tento problém, že tu tisíce deportovaných, mučených a zachránených len tak “lietajú”. Preto je len veľmi ťažké určiť skutočnú vinu tej ktorej osobnosti.Všetko sa naozaj začalo 9. septembra 1941, keď vláda vydala nariadenie č.198/1941 Slov.z. o právnom postavení Židov tzv. ”Židovský kódex”. Tisovi stúpenci ho síce obhajujú, že toto vládne nariadenie Tiso nikdy nepodpísal, aj keď do platnosti vošlo, ale druhá strana zasa tvrdí, že ”Prezident Tiso vládne nariadenie č. 198/1941 tzv. "Židovsky kódex" nepodpísal vzhľadom na to, že ako prezident Slovenského štátu nemal povinnosť podpisovať dokumenty vládneho charakteru. Dostačujúci bol podpis príslušného ministra a predsedu vlády.” Tiso vysvetľoval postoj Slovákov k Židom nasledovne: na Slovensku boli asi 4% Židov, ale ich účasť na ekonomike Slovenska bola ďaleko vyššia, ich zastúpenie sa mu zdalo neúmerné. Preto vyšiel 30. apríla 1939 zákon na základe, ktorého bol definovaný pojem Žid. Jeho úlohou bolo zredukovať účasť Židov na hospodárskom živote Slovenska. Židia mohli aj naďalej pokračovať vo vedení svojich podnikov, ale len za podmienky pripustenia 51% účasti Slovákov. Druhým dôvodom židovského kódexu bol fakt, že podľa Tisu boli Židia na Slovensku odjakživa jedni z najväčších maďarizátorov, ktorí nielenže sa hrdo hlásili k Maďarom, ale patrili aj medzi najväčších úžerníkov.