referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gizela
Pondelok, 17. mája 2021
Koncentračné tábory
Dátum pridania: 05.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: CiernaPuma99
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 336
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.6
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 29m 20s
Pomalé čítanie: 44m 0s
 
V čase vypuknutia vojny bolo na území ríše (vrátane anektovaného Rakúska) šesť koncentračných táborov : Dachau, Sachsenhausen, Buchenwald, Flossenburg, Mauthausen a ženský tábor v Ravensbrucku. V týchto táboroch sa nachádzalo 25 000 nemeckých občanov – politickí väzni, odporcovia hitlerovského režimu, členovia siekt, zločinci, žobráci, prostitútky, Cigáni, tuláci, psychopati, špekulanti, ale aj poľnohospodárski robotníci, ktorí nedodržali pracovnú zmluvu. Väčšina z nich bola založená v roku 1933 a v rokoch 1935-1939 sa pretransformovali na trestné tábory pre odporcov tretej ríše. Po vypuknutí vojny sa však situácia razantne zmenila. Odporcami tretej ríše sa vlastne stali všetci príslušníci okupovaných národov a tak sa ich Hitler potreboval zbaviť. V roku 1941 a v širokom meradle na jar 1942 sa všetky tábory dostali pod správu Hlavného hospodársko – administratívneho úradu SS. Počas vojny sa zvýšil samotný počet táborov zo 6 na 20, ktoré mali ešte 165 filiálnych táborov. Zmenilo sa aj zloženie táborov. Hitler sa rozhodol uskutočniť konečné riešenie židovskej otázky. Znamenalo to úplne fyzicky zlikvidovať všetkých Židov.

Pre národ s mnohými bohatými obchodníkmi a s inteligenciou sa začalo obdobie holokaustu. Na Slovensku sa toto obdobie začalo 6.októbra 1938 a to vyhlásením autonómie. Skončilo sa v apríli 1945 oslobodením Slovenska. Zo 136 737 Židov, ktorí na Slovensku žili pred vojnou ostalo nažive len 1294. Celkovo bolo vyvraždených v koncentračných táboroch v Poľsku 5 až 6 miliónov ľudí. Veľký fuhrer vysvetlil 22. augusta 1939, niekoľko dní pred napadnutím Poľska, svoj plán generálom asi takto :“Džingischán zapríčinil smrť miliónov žien a detí – vedome a s ľahkým srdcom. Dejiny v ňom napriek tomu vidia iba zakladateľa veľkej ríše. Mne je celkom jedno, aký súd o mne vydá slabá civilizácia západu. Vydal som rozkaz – a dám zastreliť každého, kto povie jedno kritické slovo – že naším vojnovým cieľom nie je dosiahnuť určitú líniu, ale fyzicky likvidovať nepriateľa. S tým cieľom som pripravil zatiaľ iba na východe ozbrojené oddiely SS a vydal som im rozkaz, aby bez ľútosti a milosrdenstva zabíjali mužov a ženy hovoriace po poľsky, a poľského pôvodu. Len tak získame životný priestor, ktorý potrebujeme. Poľsko bude vyľudnené a osídlené Nemcami. Mojou zmluvou s Poľskom sme mali iba získať čas. A napokon, moji páni , s Ruskom si zopakujeme to isté, čo som vyskúšal na Poľsku. To bude úsvit nemeckej vlády nad svetom.“


1.februára 1940 sa Himmler rozhodol mohutne rozvinúť systém koncentračných táborov a vydal rozkaz Inšpektorátu KL – Koncentračných táborov, aby preskúmal množstvo objektov, ktoré by sa mohli eventuálne poslúžiť ako ďalšie koncentračné tábory. A tak vznikali ďalšie tábory : Osvienčim, Treblinka, Mauthausen, Dachau, Bergen Belsen, Ravensbruck, Buchenwald, Terezín, Sachsenhausen, Majdanek, Belžec, Sobibor, Flossenburg.



Koncentračný tábor Oswienčim

Prejav Adolfa Hitlera na jar 1940: “Teraz, keď Poľsko prestalo existovať a keď Gdansk sa navrátil do lona Matky-vlasti, demokracie už nemajú nijaký dôvod, aby sa neusilovali vyriešiť s Ríšou európske problémy mierovou cestou. Ak to nerobia, je to len preto, že sa proti tomu stavajú ich židovskí páni. Záver je jasný: svetové židovstvo pokladá okamih za vhodný na to, aby mohlo postaviť proti Ríši koalíciu a pustiť sa do definitívneho zúčtovania s národným socializmom. V tomto boji je Nemecko opäť prinútené zápasiť o bytie či nebytie. Avšak demokracie a svetové židovstvo sa strašne mýlia, ak si myslia, že potupa z roku 1918 sa bude niekedy opakovať. Tretia Ríša sa púšťa do boja s neoblomnou vôľou a tak slávnostne vyhlasujem, že nepriateľov národnosocialistického štátu rýchlo a tvrdo potrestá. Pokiaľ ide o židov, budú vyhubení všade, kde to bude možné, a všade, kde sa s nimi stretneme”.

Strana NSDAP zriaďovala na rozličných miestach Nemecka koncentračné tábory, ktorých cieľom bolo prevychovať zločincov prácou. Strana bola taktiež nútená zatvárať do týchto táborov nepriateľov národnosocialistického štátu, aby ich chránila pred pobúrením ich spoluobčanov. Tu bol cieľ táborov tiež predovšetkým výchovný. Išlo o to, aby vychovali a napravili zmýšľanie týchto ľudí mravne jednoduchým, prácnym a ukázneným životom. Po vodcovom prejave sa ich pôvodný účel pozmenil...

Tri dni po prejave Adolfa Hitlera dostal Rudolf Hőss, veliteľ koncentračného tábora v Dachau a jeden z významných členov strany NSDAP, zložiek SS, rozkaz od Reichsfűhrera SS, aby odcestoval do Poľska a prebudoval bývalé poľské delostrelecké kasárne na koncentračný tábor. Tento tábor sa mal volať Osvienčim, podľa najbližšieho mestečka. Tábor sa mal rozprestierať na omnoho väčšej ploche ako poľské delostrelecké kasárne a mal zahŕňať ešte ďalší, osobitne oddelený tábor neďaleko obce Birkenau.
Hneď v ten deň odcestoval Hőss z Dachau do Osvienčimu. Vzduch tu bol ťažký, nasiaknutý hnilobným zápachom močarísk. Všetko bolo rovné, pusté, obrovské.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Koncentračné tábory SOŠ 2.9549 935 slov
Koncentračné tábory GYM 2.8897 1747 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.