referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Olympia
Utorok, 17. septembra 2019
Dejiny Pezinka
Dátum pridania: 05.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: CiernaPuma99
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 630
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 

Vývin Pezinka a pezinského panstva v stredoveku


Najstaršie dejiny Pezinka úzko súvisia s dejinami zemepánskeho rodu, a to tým viac, že tento rod používal predikát ,,z Pezinka“ a neskoršie ,, zo Svätého Jura a Pezinka“.
Rod grófov z Pezinka a Jura si v priebehu 335 rokov získal rozsiahle majetky a súčasne dôstojné postavenie, vplyv a moc.

Najstarším známym predkom grófov z Jura a Pezinka bol príslušník rodu Hunt- Poznancov, nitriansky župan Tomáš, kt. spolu so synmi Alexandrom a Šebušom vystupuje hneď na začiatku 13.st. po boku uhorských kráľov. Tomášovi synovia získali hodnosť kráľovských čašníkov a Šebuš sa stal tiež nitrianskym županom. Postupne získali veľké panstvo na oboch stranách malých Karpát. Po zmene generácii na uhorskom tróne i v grófskom rode potvrdil kráľ Štefan V. roku 1270 vlastníctvo pezinského panstva synom Kozmu I.- Pavlovi I. a Kozmu II. Pavol I. a Kozma II. boli pokojnejší ako ich predchodcovia. Venovali sa zveľadeniu panstva.

R. 1271 český kráľ Přemysl Otakar I. vpadol na západné Slovensko a na krátky čas dobyl Pezinský hrad. R.1295 dobylo zase hrad Rakúske vojsko. Spolu s hradom bol v oboch prípadoch postihnutý aj Pezinok. Krátko po spomínaných udalostiach Pavol a Kozma zomreli a Pezinok zdedil Kozmov syn Achilles II.,ktorý zomrel bezdetný r.1294. V dôsledku toho na prelome 13. a 14.stor. prechádza Pezinské panstvo do vlastníctva druhej vetvy rodu, do rúk Abraháma II. z Jura, Tomášovho pravnuka, vnuka Šebuša I. a syna Abraháma I. Abrahám II. načas spojil obe panstvá, no zakrátko ich podelil svojim synom Šebušovi a Petrovi. K rozdeleniu dedičstva došlo r.1318. Pezinok dostal Šebuš. Šebušovi synovia Ján I. a Mikuláš I. spravovali panstvá spoločne.

Časom sa síce nastolila otázka jeho hraníc, no doriešil ju r. 1361 palatín Mikuláš Kont odpisom donácie na Pezinok z r.1208. Na výslovnú žiadosť zemepána dostal Pezinok r.1367 výsadnú listinu, kt. mu zabezpečovala právo konať týždenné trhy každú stredu. Mikulášovi synovia, Mikuláš II. a Juraj I. vlastnili pezinské panstvo vyše 50 rokov(1384-1438). Už od začiatku 15.st. sa popri Jurajovi I. a Mikulášovi II. začína uplatňovať vo verejnom živote a neskôr v hospodárení ďalšia generácia. Reprezentujú ju dvaja Mikulášovi synovia Juraj II. a Pavol III. a štyria synovia Juraja I.:Peter V., Ladislav III., Imrich II. a Juraj III. Pezinok sa dostáva do víru udalostí v čase husitských výprav na západné Slovensko. V tomto čase dochádza ku kríze jurskej vetvi a celé jurské panstvo prechádza po r.1432 na pezinskú vetvu. Na základe dohody z r. 1446 dostáva sa do rúk Juraja III., najmladšieho syna Juraja I., kt. sa stal zakladateľom mladšej jurskej vetvy rodu.

Z línie pezinského grófa Juraja II. pochádzal Žigmund, kráľovský čašník a jeho brat Ján III., absolvent viedenskej univerzity. Ženbou získali bratia ďalšie panstvá. Žigmundovým synom Tomášom III. Vymrela r. 1505 i táto pezinská podvetva rodu. Poslednou živou ratolesťou rodu bola vetva Petra V. Keď r. 1517 zomrel posledný člen mladšej jurskej vetvy Peter VII. Aj toto dedičstvo spolu s devínskym panstvom pripadlo do rúk Františka a Wolfganga z Pezinka.
Najvídatnejším zdrojom príjmov zemepána bola dávka z viníc, Pezinčania odovzdávali za každú štvrtinovú vinicu poldruha okova muštu a 12 viedenských denárov, okrem toho každý vinohradník poslal na Vianoce do panskej kuchyne jedného kohúta.
Teda v čase, keď vymrela prvá zemepánska rodina grófov z jura a Pezinka, prekonalo mestečko už svoj samostatný vývoj.


Zápas obyvateľov mestečka o úplné mestské práva 1543-1647:

Vymretie grófskeho rodu podnietilo obyvateľov k zápasu o získanie úplných mestských práv. Pezinok sa dostal r.1543 na základe odumretného práva ako súčasť pozostalosti po grófoch do rúk panovníka, kt. ho hneď nasledujúceho roku spolu s celým pezinským a jurským panstvom gašparovi Serédymu do zálohu za 303 000 zlatých.

Ďalším pánom oboch panstiev sa stal Ján Krušič z Lepohlavy. Keď Ján Krušič r.1580 zomrel, prevzala záložné majetky jeho vdova Katarína, a keď sa v krátkom čase znovu vydala za grófa Štefana Illésházyho, dostali panstvá energetického zemepána. Pezinskí mešťania nechceli znášať jeho krivdy, tým viac, že Illésházy bol len ich záložným pánom. Preto poprosil Rudolfa II., aby po vypršaní lehoty zrušil záloh u Illésházyho a sami ponúkli záložnú sumu 140 000 zlatých. Na jeseň r.1609 zomrel Štefan Illésházy a záložné právo prešlo na jeho spoluvlastníčku Katarínu Pálffyovú. Pezinok musel neraz brániť svoje privilégia. R.1626 zomrela Katarína Pálffyová. Ferdinand II. nedbajúc na výsadnú listinu Pezinka, dal pezinské a jurské panstvo do zálohu za 310 000 zlatých Kataríninmu príbuznému Štefanovi Pálffymu, strážcovi uhorskej koruny.


Slobodné kráľovské mestečko Pezinok 1647-1848:

Dňa 14.júna 1647 nastúpil Pezinok na novú cestu svojho vývinu ako plnoprávne mesto. Hneď r.1648 zažaloval gróf Pálffy pezinčanov, že neoprávnene berú drevo z limbašskej hory. Napätie v meste vyvrcholilo 7.augusta 1663.
Dňa 17.sept.1663 ráno o 6.hod. prišlo k Pezinku 18000 tatárskych vojakov, zapálili Novú ulicu, rovnako vypálili Cajlu a Viničné. Tu vraj mnohých pobili a utopili v Dunaji.

Začiatkom 18.st. vypuklo posledné povstanie uhorských stavov na čele s Františkom II.Rákóczim. R.1699 malo mesto dlhy vo výške 25644 zlatých, r.1709 už 44910 zlatých a r. 1718 až 70000 zlatých.
Počas Rákócziho povstania sa reštaurácie magistrátu nekonali v takom rozsahu ako predtým. Dlhy mesta neobyčajne vzrástli r.1785, keď si odkúpilo medňanskú kuriu pre vlastné potreby za 54482 zlatých Ján Juraj Čajka.
Keď 7.sept.1784 postihol mesto veľký požiar, Jozef II. mu odpustil na 3 roky daň ročne vo výške 5682 zlatých. Po pomerne ťažkom r.1847, keď mesto muselo oslavovať 200.výročie svojho povýšenia v tichosti a bez veľkých nákladov pre rastúcu drahotu a všeobecnú biedu, dňa 17.mája1848 ,,všeobecné zhromaždenie“ obyvateľstva.
Krátko nato prenikol do mesta ešte prudšie ohlasy celouhorských udalostí. Už r.1845 sa objavil maďarský nápis na mestskej pečati.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.