V 17.a 18.storočí sa na SV dnešného USA vytvára 13 kolónií – tie dnes tvoria štáty USA. Boli to britské kolónie. V týchto kolóniách bol rozdiel medzi severom a juhom, severné mali – manufaktúry a farmy, južné mali – málo manufaktúr, boli tu plantáže s čiernymi otrokmi. Americký trh bol miestom odbytu britského tovaru. Kolónie obchodovali radšej s Britániou ako medzi sebou. V USA vznikali osady 3 spôsobmi : 1.z náboženských obcí, 2.z obchodných spoločností, 3.osady zakladali osoby s výsadami anglického kráľa. V každej kolónii je v čele guvernér, toho menuje kráľ. Je tu aj parlament, ktorý odsúhlasuje vládu guvernérovi. Za vlády anglického kráľa Juraja III. sa výrazne zhoršili vzťahy medzi kolóniami a Britániou. Keď Briti porazili Francúzov v boji o Kanadu ponechali si časť armády v kolóniách, tie majú dať časť nákladov na vydržiavanie armády. Nevedia sa však dohodnúť ako získajú peniaze. Vtedy Britský parlament vydal zákon o kolkoch (1765). Všetky právne listiny a noviny museli byť zdanené – tak chceli získať peniaze na armádu. Onedlho boli zavedené aj clá na britský tovar dovážaný do Ameriky, nastala veľká búrka nevôle v kolóniách. Keď sa zrušil zákon o kolkoch nastalo upokojenie, lenže britský parlament znovu zavádza nové clá a opäť prepukajú nové nepokoje. K prvým zrážkam medzi kolonistami a Britskou armádou dochádza v Bostone – tzv. „Bostonský masaker“, bolo tu 6 mŕtvych (1770). V roku 1773 chce Británia v Bostone vyložiť náklad indického čaju s čím nesúhlasia kolonisti kvôli clu, preto vyhádzali debny s čajom (okolo 350) do mora. Voláme to – „Bostonské pitie čaju“. Odpoveď Británie – blokáda Bostonského prístavu, obyvateľstvo začína hladovať, guvernér dostal osobité právomoci. Ostatné kolónie chcú pomôcť Bostonu. V r.1774 sa uskutočnil 1.kontinentálny kongres na ktorom sa stretli zástupcovia kolónii z radov kolonistov okrem Georgie. V Georgii guvernér zadržal delegáciu. Časť delegácie chce zostať v spojení s Britániou, druhá časť sa chce pripraviť na vojnu proti Británii. Posielajú kráľovi Jurajovi III. sťažnosť na útlak v kolóniách. Začína partizánska vojna (USA – Británia). V r.1775 sa uskutočnil 2.kontinentálny kongres ten už konštatuje vojnový stav a vojenské zbory kolonistov sa vyhlásili za americkú armádu. Do čela armády bol zvolený George Washington (dovtedy bol plantážnik vo Virgínii). Juraj III. odmieta akékoľvek vyjednávanie a tak nastáva vojna za nezávislosť. V roku 1776 – 3.kontinentálny kongres vyhlásil nezávislosť USA.