Umenie [úprava]
Maliar [úprava]„Maliarstvo je poézia, ktorá je videná ale nepočutá a poézia je maliarstvo, ktoré je počuté, ale nevidené.“


Posledná večera (1498)Leonardo je veľmi známy vďaka svojím majstrovským obrazom ako Posledná večera (po taliansky Ultima Cena alebo Cenacolo, v Miláne), namaľovanom v roku 1498, a Mona Líza (tiež známa po taliansky ako La Gioconda alebo po francúzsky La Joconde, teraz v Louvri v Paríži), namaľovanom v 1503–1506, aj keď sa polemizuje či tento obraz namaľoval sám alebo je to dielo jedného z jeho študentov. Do dnešných čias sa zachovalo iba sedemnásť jeho obrazov, ale žiadna socha.

Leonardo často plánoval veľkolepé obrazy s množstvom kresieb a náčrtov, ale tie neboli nikdy dokončené.

V roku 1481 bol poverený namaľovať obraz nad oltár "Klaňanie kráľov". Po náročných prípravách a množstve kresieb obraz zanechal nedokončený, keď odchádzal do Milána.

Vo Florencii bol poverený namaľovať rozsiahlu verejnú nástennú maľbu "Bitka pri Anghiari"; jeho rival Michelangelo mal maľovať na opačnú stenu. Po vytvorení neuveriteľného množstva štúdií pri príprave na túto prácu, opustil mesto s nedokončenou nástennou maľbou kvôli technickým problémom.


Zoznam obrazov [úprava]Poznámka: Údaje o rokoch vzniku obrazov sa v rôznych prameňoch väčšinou značne rozchádzajú


Madona s granátovým jablkom (Dreyfusova Madona) (~1469) - National Gallery of Art, Washington DC, USA
Zvestovanie (1475-1480) - Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko
Ginevra Benci (Portrét Ginevry de' Benci) (~1475) - National Gallery of Art, Washington DC, USA
Krstenie Krista spolu s Verrocchiom (asi 1475-1478) - Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko
Madona Benois (Madona s kvetinou) (1478-1480) - Ermitáž, Petrohrad, Rusko
Madona s karafiátom (1478-1481) - Alte Pinakothek, Mníchov, Nemecko
Svätý Hieronym (asi 1480) – "Pinacoteca Vaticana", Vatikán
Klaňanie troch kráľov (Klaňanie kráľov) (1481) - Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko
Dáma s hranostajom (1488-90) - Czartoryski Museum, Krakow, Poľsko
Hudobník (Portrét hudobníka / Portrét Franchina Gaffuria) (~1490) - Pinacoteca Ambrosiana, Miláno, Taliansko
Madonna Litta (1490-91) - Ermitáž, Petrohrad, Rusko
La Belle Ferronière (Portrét dámy) (1495-1498) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Posledná večera - (1498) Kostol Santa Maria delle Grazie, Miláno, Taliansko
Kmene stromov s vetvami, koreňmi a kameňmi (1498) – "Castello Sforzesco", Miláno, Taliansko
Portrét Izabely d’Este (1500) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján (kartón Burlington House) (1501?-1505) - National Gallery, Londýn, Anglicko
Madona v skalách (prvá verzia) (1483-86) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Séria groteskných karikatúr (1490-1505)
Svätá Anna samotretia (1501-1507) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Bitka pri Anghiari (1503), dnes stratený kartón pre nástenný obraz vo florentskej radnici
Mona Líza (Mona Lisa) alebo La Gioconda alebo La Joconde (1503-1505/1506) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Madona v skalách (druhá verzia) (1508) - National Gallery, Londýn, Anglicko
Léda a labuť (Léda) (1508) - (zachovali sa len kópie) Galleria Borghese, Rím, Taliansko
Svätá rodina so svätou Annou(Madona, Ježiško a svätá Anna / Svätá Anna, Madona, dieťa a baránok) (1510?) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Svätý Ján Krstiteľ (~1514) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Bakchus (1515) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko

Sochár

Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem metrov vysokú sochu koňa z bronzu ("Gran Cavallo"), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt. Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku 1999 v New Yorku, darovaná a premiestnená do Milána. Huntovo múzeum v meste Limerick v Írsku vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu.


Architekt

Mnoho Leonardových zápiskov sa týkalo architektúry, najmä plánov na výstavbu katedrál. Jeho štúdie z tejto oblasti začínali dôkladným preskúmaním rôznych stavebných nástrojov a pomôcok. Ďalej pokračovali do oblasti, ktorá dovtedy nebola preskúmaná a to skúmaním rôznych mohutností stĺpov, trámov, nosníkov a klenieb.


Náčrt z Leonardovej architektonickej štúdieExperti sa zhodujú, že väčšina jeho architektonických štúdii bola teoretických a Leonardo nikdy nečelil praktickým problémom vyplývajúcim zo stavby ním navrhnutých budov. Jeho poznámky o architektúre sú posudzované ako niečo, čo spadá do oblasti "ako navrhnúť konštrukciu na ozdobenie fasády budovy" alebo "ako vyzdobiť plošinu vztýčenú pri oslavách". Na druhej strane niektoré náčrty sú čiastočne zaujímavé svojou ambíciou zobraziť obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, mnohoprúdové ulice pre chodcov a komerčnú dopravu. Ani jeden z týchto monumentov nebol vybudovaný, ani jeden plán sa neuskutočnil.

Ako svoju architektonickú prácu Leonardo prezentoval model ideálneho mesta pre Ludovica Sforzu. To by si ale vyžadovalo úplne prebudovanie Milána, čo sa samozrejme nikdy nestalo. Iba málo Leonardových kresieb a plánov na poli architektúry uzrelo svetlo sveta. Pravdepodobne spolupracoval s Ambrogiom da Cortisom a Bramanteom, v roku 1492, pri prestavbe trhu Vigevano a možno bol aj pri dvoch troch ďalších civilných projektoch. Okrem toho vieme, že predložil projekt centrálnej veže Milánskej katedrály. 10. mája 1490 bol síce odmietnutý, ale zároveň bol vyzvaný na vypracovanie nového, ktorý nikdy nedokončil.

V roku 1502 Leonardo da Vinci vytvoril kresbu visutého mosta s jediným segmentom s dĺžkou 720 stôp (240 m) ako časť stavebného projektu pre sultána Bajazida II. z Konštantínopolu). Most mal preklenúť ústie Bosporu známe ako Zlatý roh. Nikdy nebol vybudovaný, ale Leonardova vízia bola vzkriesená v roku 2001, keď bol na základe jeho projektu postavený menší most v Nórsku.

Na sklonku života pracoval na náčrtoch pre zámok kráľovnej matky v Romorantine. A ako obyčajne ani tie neboli realizované.