Vznik Belgicka

Keď sa v júli roku 1830 vzbúrilo Francúzsko, Brusel kráčal v jej stopách. 24. augusta pri príležitosti narodenín Holandského kráľa sa objavili plagáty s nápismi: “V Pondelok ohňostroj, Utorok iluminácia, v stredu revolúcia!”
V stredu začal ľud plieniť ulice. Znepokojená buržoázia vymenila slabú vládu, odzbrojila ľud a požadovala autonómiu Belgicka.
Kráľ reagoval tak, že na Brusel poslal armádu, ale jeho útok bol odrazený. Požiadavka autonómie prerástla v nezávislosť. Celá zem vytlačila Holanďanov. Ustanovila sa dočasná vláda a zasadol kongres.

Európske mocnosti boli v pohotovosti: Prusko, Rusko a Rakúsko súhlasili zo zásahom proti Belgickému hnutiu. Francúzsko ich naopak podporilo. Anglicko ako rival Holandska chcelo jeho moc oslabiť, ale nechcelo aby sa Belgicko priklonilo k Francúzku.
V novembri bola v Londýne zvolaná konferencia a 18 novembra bola v Bruseli vyhlásená nezávislosť. Londýnska konferencia nový štát uznala. Rusky Cár ktorý mal problémy vo Varšave nakoniec od intervencie upustil.

Vhodní kandidáti na kráľovský trón.
20 Januára 1831 bola Belgicku na Londýnskej konferencii vnútená neutralita. Územné a finančné podmienky boli žalostné. Belgicko protestovalo ale, podmienky muselo prijať. 7 februára bola prijatá ústava, ktorá nastolila konštitučnú monarchiu na čele s panovníkom s dedičným titulom. Bolo treba nájsť len vhodného panovníka. Liberáli navrhovali syna Eugena de Beauharnais. Francúzky kráľ nechcel podporiť Napoleonovho príbuzného a podporoval svojho syna, vojvodu de Nemours, narazil však na odpor Anglicka. Nakoniec sa kongres zhodol na baronovi Surlet de Chorqier kt. bol zbavený takmer všetkej moci.

Stúpenci Holandska v Gente a Malines povstali, a od Lutychu po Antverpy sa proti nim zdvihla vlna odporu. Vypukla vojna občianska aj európska.

Anglicko prisľúbilo Belgicku lepšie podmienky a presadilo Leopolda Sasko-Koburskeho. Bol to vdovec po dedičke anglického trónu, ktorý odmietol Grécku korunu. Francúzsko súhlasilo, chcelo ho oženiť s dcérou Ľudovíta Filipa Lousiou.
Nového kandidáta kongres odsúhlasil. Mocnosti odsúhlasili aj zmluvu, kt. mala uľahčiť bremeno mladého štátu tým, že k nemu pričlenila Luxembursko a časť Maasterichtu. 9 júla 1831 sa stal Leopold kráľom.

Neustále problémy.
1 septembra Holandsky kráľ, podporovaný Ruskom, Pruskom a Rakúskom odrazil Leopoldovu armádu, dobyl Ovaň a ohrozoval Brusel. Situáciu zachránilo Francúzsko, kt. Poslalo 50 000 mužov kt. Obsadili Brusel a vytlačili Holanďanov. Francúzsku stúpla prestíž, ale ostatne mocnosti požadovali jeho odsun z obavy z anexie (pričlenenia).
Belgicka porážka vyvolala závažné opatrenia: nové vnútené ústavné články pripravili Belgicko o Luxembursko, Limburgsko a ústie Šelmy
Ku koncu 30 rokov 19. st. sa ustálili hranice Belgicka na dnešnú podobu.