Veľkomoravská ríša

Počas sťahovania národov sa na území dnešnej Bratislavy usadili Slovania. Pod vedením franského kupca Sama vznikla Samova ríša - prvý známy kmeňový zväzok Slovanov. Predchádzali mu nájazdy bojových kmeňov kočovných Avarov a potreba obrany voči nim.

Po Samovej smrti sa ríša rozpadla na kniežatstvá. Následným spájaním kniežactiev vznikol štátny útvar Veľkej Moravy. Sláva ríše vyvrcholila počas vlády najvýznamnejšieho panovníka Svätopluka. Začiatok jej postupného zániku sa spája s prvou písomnou zmienkou o Bratislavskom hrade v Salzburských letopisoch z roku 907, kedy sa pri Hrade odohrala bitka medzi maďarskými družinami a bavorským vojskom. Starí Maďari v nej zvíťazili a obsadili východnú časť Veľkej Moravy.

Keltské osídlenia

Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej.

Skutočné dvere do histórie však otvára až keltský kmeň Bójov v 2. storočí pred n. l., ktorí na území mesta založili významné mocenské centrum s obrannou funkciou, ktoré sa preslávilo aj vďaka razeniu mincí, z ktorých najznámejšie sú zlaté statéry s nápisom Biatec. Bratislava tak rovnako ako Viedeň, Budapešť, Paríž a iné európske veľkomestá stojí na základoch keltského osídlenia.

Bratislava a Rimania

V období narodenia Krista objavili strategický význam oblasti súčasnej Bratislavy Rimania. Neobsadili toto územie natrvalo. Vybudovali tu iba vojenské tábory, ktoré boli strategické aj z hľadiska obchodu. Jedným z táborov bola Gerulata na území dnešných Rusoviec, ktorá bola súčasťou obranného systému Limes Romanus, oddelujúcej svet Rimanov od sveta barbarských kmeňov.

Rimanom vďačí Bratislava aj za svoju slávu mesta vinárov a vinohradníkov. Počas výbojov rozširovali rímske légie na príkaz panovníka pestovanie viniča a výrobu vína na všetkých obsadených územiach. Týmto spôsobom sa dostalo pestovanie viniča do Francúzska, Španielska, Nemecka a na územie Bratislavy a jej okolia.

Povojnová Bratislava

Po druhej svetovej vojne sa situácia v Bratislave zásadne zmenila. Väčšina jej židovského obyvateľstva sa nevrátila z koncentračných táborov, po oslobodení bola z mesta odsunutá aj väčšina obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti. Bratislava tak stratila svoju jedinečnú multikultúrnu atmosféru.

Komunistický puč vo februári 1948 znamenal zlom v povojnovom vývoji. Československo sa stalo súčasťou socialistického tábora a nárazníkovou zónou medzi Západom a Východom. Európu rozdelila železná opona. Pre Bratislavu, ktorá bola ešte po vojne spojená s Viedňou električkou, to znamenalo vybudovanie uzavretých hraníc voči Západu. Do pohraničného pásma oddeleného ostnatým drôtom sa dostali aj časti mesta. Jej obyvatelia sa museli vysťahovať.

Koniec štyridsiatych a začiatok päťdesiatych rokov sa niesol v znamení prestavby a opätovnej výstavby vojnou zničených častí mesta, najmä priemyselných podnikov, ktoré boli po roku 1948 znárodnené. Do života obyvateľov zasiahli komunistické represálie v päťdesiatych rokoch. Mnoho ľudí bolo zatknutých a tisíce obyvateľov, obvinených vo vykonštruovaných procesoch, boli násilne vysťahovaní z mesta.

Vyše 40-ročné obdobie trvania komunistického režimu prerušili udalosti v rokoch 1968 ‑ 1969. Ich symbolom sa stal Alexander Dubček. Naštartované demokratizačné zmeny potlačila až okupácia armád Varšavskej zmluvy. Následný „dočasný pobyt“ sovietskych vojsk trval viac ako 20 rokov. Spolu s rozsiahlymi politickými perzekúciami mal byť poistkou proti možným pokusom o reformovanie, prípadnú zmenu spoločenského zriadenia v Československu.