Útok na Pearl Harbor

Na konci roku 1941 v Rusku a na Ďalekom východe zúrila vojna. Oficiálne sa USA nezúčastnili ani vojnového konfliktu v Európe, ani na Ďalekom východe. Všetko sa zmenilo 7.decembra, keď došlo k jednej z najväčších udalostí druhej svetovej vojny.
Bolo 7 h 55 min : 183 japonských lietadiel prekvapujúco zaútočilo na americkú flotilu v prístave Pearl Harbor, vzdialenom 15km od Honolulu, na Havajských ostrovoch. Až do 8 h 30 min zhadzovali bomby a torpéda na vojnové lode, letištné plochy a prístavné nádrže. O 8 h 45 min preletela druhá vlna, zložená zo 170 lietadiel, aby za 60 min dokončila dielo skazy. Celkove, za čosi viac ako pol druha hodiny, bolo z boja vyradených 8 veľkých obrnených lodí (z ktorých 3 potopili), 3 krížniky, 3 torpédoborce, 4 pomocné plavidlá boli vážne poškodené a 159 lietadiel bolo zničených na zemi. Bilancia – vrátane ľudských strát : 2403 mŕtvych a 1178 zranených – bola pre Američanov veľmi zlá. Útočníci stratili len 29 lietadiel a 5 vreckových ponoriek. V ten istý deň sa Japonci vylodili v Malajzii a na Filipínach.
Cieľ Japoncov bol jasný : neutralizovať americkú mocnosť, jedinú prekážku ich expanzívnych ambícií na Ďalekom východe a juhovýchodnej Ázii. Už od roku 1937 okupovali najbohatšiu časť Číny a európsku vojnu i porážku Francúzka roku 1940 využili na preniknutie do oblasti indočínskeho polostrova. Lenže prezident Franklin Roosevelt na to reagoval vyhlásením hospodárskych sankcií a osobitne zavedením naftového embarga v júli 1940. Generál Tódžó, ktorý stál na čele od októbra, sa domnieval, že podmienkou dobytia juhu je zničenie amerického loďstva v pacifiku. Prípravu operácie proti Pearl Harboru bol poverený admirál Jamamoto, veliteľ Spojené loďstva. Ako mladý námorník sa roku 1904 zúčastnil prekvapujúceho útoku proti prístavu Port Arthur počas rusko-japonskej vojny. Tentoraz spočívali ťažkosti v zdolaní vzdialenosti – takmer 5500 km! Riešenie sa našlo v použití 6 lietadlových lodí s 350 lietadlami na palube, doprevádzanými 2 vojnovými loďami, 3 krížnikmi, 9 torpédoborcami a viacerými zásobovacími plavidlami, pred týmto zoskupením sa plavilo 26 ponoriek, z toho 5 vreckových, ktoré mali do prístavu Pearl Harbor preniknúť za účelom prieskumu. Eskarda vedená admirálom Nagumom, 26.novembra nenápadne opustila Kurily. So zhasnutými svetlami a vypnutým rádiovým spojením sa presúvala hmlami menej používanej severnej cesty a zastala vo vzdialenosti 230 míľ severne od ostrova Oahu, kde sa nachádzal cieľ.

Tam čakala na príkaz na útok, ktorý jej bol vydaný v piatok 5. decembra. Útak bol určený na koniec týždňa, lebo v tom čase sa americké loďstvo po týždňovom výcviku zvyčajne vracalo do prístavu. V nedeľu ráno, keď nočná radarová obsluha skončila službu, Nagumo nasadil torpédové lietadlá a strmhlavé bombardéry sprevádzané stíhačkami „ZERO“. O 9 h 45 min, keď bolo po všetkom a Pearl Harbor sa stratil v plameňoch a chuchvalcoch hustého dymu, bol do Tokia vyslaný tradičný signál označujúci víťazstvo – „ Tora, tora, tora!“
Prekvapenie na strane Američanov bolo úplné. K japonskej agresii došlo v čase sladkej nečinnosti, keď v Pearl Harbore neboli pripravené žiadne kroky na odrazenie podobnej operácie. Straty spôsobili hlbokú traumu. Ešte väčšie bolo pobúrenie vyvolané týmto zradným činom. 8.decamra označil F. D. Roosevelt predchádzajúci deň za „hanebný deň“ a bez ťažkostí získal od kongresu vyhlásenie vojnového stavu medzi USA a japonskom. Verejnosť sa jednotne postavila za neho a proti agresorovi : konečne padli posledné zvyšky amerického izolacionizmu. Ak Japoncom ich taktický úspech zabezpečil počas 6 mesiacov prevahu na mori a umožnil im dobyť juhovýchodnú Áziu, strategická sila loďstva USA – lietadlové lode, ktoré v decembri neboli na svojej základni – ,ostali zachované pre budúcu leteckú a námornú bitku.“.