Z ostatných nižších úradníkov mali význam edilovia povinní dozerať na bezpečnosť, čistotu v meste, trhy, ceny, miery a váhy, cenzori zaraďovali a ohodnocovali majetok ľudu, niektorí úradníci a úrady boli stanovované len na určitú dobu alebo mimoriadne. Rímska sústava úradov bola v neskorších dobách dávaná za vzor dokonalosti.

Rimania ak si zaslúžia rešpekt ako organizátori štátnej správy, tak si ho dvojnásobne zaslúžia ako právnici. Ich právo sa dodnes prednáša na univerzitách všetkých krajín, kde vládne poriadok dôstojný človeka.
Najstaršie právo bolo obyčajové a prelínali sa v ňom „božie prikázania“ so „zvyklosťami predkov“. Potreba písaného zákonodárstva vyvrcholila roku 449 pred. n. l., kedy bol vyhlásený leges duodecim tabularum – zákony dvanástich dosiek, ktoré sa opierali o grécke právo. Od tých čias sa považujú za hlavný prameň rímskeho súkromného i verejného práva. Najväčšie práva mali rímski občania Civis Romanus a požíval plnú ochranu štátu. So vzrastom moci rímskeho štátu rástla i prestíž rímskeho občianstva, pričom postupne sa romanizovala celá Itália.

Štát a právo sú nadstavbou hospodárskej základne. Spočiatku bol Rím poľnohospodárske mesto pozostávajúce z roľníckych osád a dvorcov, ktoré boli obohnané hradbami. Prácu v poľnohospodárstve považovali Rimania po stáročia za jedinú fyzickú prácu, ktorá sa zlučuje s dôstojnosťou slobodného občana. Najskôr malé pozemky sa výbojmi koncentrovali do rúk veľkostatkárov – latifundistov, kde sa vo veľkej miere využívala práca otrokov. Hlavné produkty boli pšenica, jačmeň a ovos, v záhradníctve sa dorábali strukoviny a zelenina, v ovocinárstve jablká, hrušky, figy, orechy, slivky a gaštany. Od dávnych čias sa pestovali olivy a víno. Dôležitá bola živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a koní, za viac ako doplnok sa považoval chov hydiny a včiel. Tieto produkty doplnené o dary mora boli základom rímskej stravy – pestrej a zdravej.

Remeslo sa od poľnohospodárstva oddelilo pomerne neskoro, pretože bolo považované za „špinavé“ a zaoberali sa ním hlavne otroci a prepustenci. Aj tak má remeslo v Ríme dlhú tradíciu, aj keď do nich zaraďovali aj učiteľov a lekárov, vážnosť dosiahli len vynikajúci predstavitelia týchto povolaní v službách patriciov a nobility.

Obchod bol v najstaršom Ríme výhradne výmenný a obmedzoval sa na mesto a najbližšie okolie. Zo vzdialenejších krajín Rimania kupovali len kovy a lepšie remeselné výrobky. Peniaze sa objavili až v prvých storočiach republiky. Meradlom bol najskôr dobytok (pecus a z toho pecunia – peniaze), neskôr kúsky medi, neskôr s obrazom býka, Pegasa a napokon mince z medi (assy), denáre zo striebra a sestercie, od roku 217 pred n. l.