Nakoniec grécke mestá sa dostali postupne pod rímsku nadvládu, aj keď sa im v tom pokúšal zabrániť známy vojvodca Pyrrhos. Po vojnách s ním a jeho smrti bola Itália zjednotená pod mocou Ríma. Nie však jako centralizovaný štát, ale jako federácia miest, kmeňov a kolónií, uznávajúcich zdanlivo rovnoprávnymi i otvorene nanútenými zmluvami zvrchovanosť rímskeho národa.
Dobytím posledného nezávislého mesta – Volsínií, dnešnej Bolseny roku 265 pred n. l. bola konečne celá Itália zjednotená.
S rastom moci rástlo aj mesto Rím, z drevenej dediny sa zmenilo na mesto z tehál a kameňa.
Aj keď Rím dosiahol nesmierne úspechy, dosiahol ich za nesmiernu cenu. Platil za ne životmi a mrzačením svojich mužov, slzami matiek a žien, askézou v správaní i v jedle, degeneráciou zábavy na hry gladiátorov a triumfy vojvodcov.
V štáte, ktorý je neustále vo vojne a mier považuje len a príležitosť na prípravu novej vojny, to nemohlo byť ináč. Rím však len čo dobyl Itáliu, pozeral ďalej – na severe bola Galia, na východe Grécko a Ázia, na juhu nebezpečné Kartágo!






C, Rím vládcom stredomoria

V stredomorí mal Rím priaznivú situáciu. Jediným vážnym nepriateľom Ríma v tejto oblasti bolo Kartágo. Pravé styky medzi nimi prebehli v prvých rokoch republiky. Ich výsledkom bola zmluva o obchodných stykoch a vzájomných sférach záujmov. Napätie medzi nimi nastalo po vylodení Kartágincov pri Tarente v r. 272 p. n. l. Zámienkou pre boj bolo oslobodenie Massane Kartágincami ( mali im pri tom pomôcť Rimania) a ich následné ohrozovanie rimanov z obranných postavení mesta. Tento spor sa vyriešil diplomatickou cestou, po ktorom Kartáginci ustúpili. Tú neuznali Kartáginci hlavný velitelia a vyhlásili Rímu vojnu. Rímske ľudové zhromaždenie v tom videlo možnosť získania veľkého bohatstva. Podobný názor mala aj Kartáginská vládnuca vrstva. V tejto vojne išlo hlavne o korisť. Túto vojnu charakterizoval V. I. Lenin výrokom: „Vojna Ríma s Kartágom bola na obidvoch bojujúcich stranách imperialistická.“
Začiatok prvej púnskej vojny bol dramatický. Kartáginci obľahli mesto, ale stále obkladali útok. A tak ich r. 264 p. n. l. donútil A. C. Caudex ustúpiť a o rok neskôr ich porazil M. V. Maximus Messanský. Na zemi mali prevahu Rimania a na mori Kartáginci. Prvé stretnutie Rímskeho a Kartaginského loďstva došlo r. 260 p. n. l. pri Liparských ostrovoch. Kartáginci tam zajali 17 Rímskych lodí. Ďalšia bitka bola pri poloostrove Mýl. Túto bitku vyhrali Rimania. Najväčšia bitka na mori sa odohrala pri myse Eknomon v r. 256 p. n. l. Rimania mali 330 lodí a 140 000 mužov a Kartáginci mali 350 lodí a 300 000 mužov.