ŽIVOT LEONARDA DA VINCIHO

DEDINKA PRI MESTE VINCI

Leonardo da Vinci, celým menom Leonardo di Ser Piero da Vinci (preklad: Leonardo, syn pána Piera z Vinci) sa narodil 15. Apríla 1452 v dedinke Anchiano pri Talianskom meste Vinci ako nemanželské dieťa právnikovi Pierovi da Vinci a sedliackemu dievčaťu Catherine. Sú aj teórie, že Catherine bola Pierovou otrokyňou alebo slúžkou. Pierovi otec dovolil nechať si Leonarda a Catherinu prepustili.

Leonardo až do svojich pätnástich rokov vyrastal vo Vinci, kde býval jeho otec s rodinou. Piero aj Antonio ale často museli cestovať kôli práci a o Leonarda sa staral strýko Francesco, ktorý v ňom prebudil záujem o prírodu a umenie. Leonardo sa často zaoberal skúmaním prírody v okolí Vinci, kreslil si živočíchy a rastliny a skúmal ich anatómiu.
Ale roku 1467 sa Piero kôli jeho kariére spolu s Leonardom presťahovali do Florencie.

(Myslím že to bol pekný paradox, teda to, že Piero mal štyri manželky a Leonardo bol jeho nemanželské dieťa...)


UČENIE PRI VERROCHIOVI

Vo Florencii začal Piero, ktorý sa medzitým vo Florencii znovu oženil, viac zaujímať o vzdelanie svojho syna. Leonardo chodil na hodiny gramatiky, geometrie a hudby, kde sa naučil výborne hrať na lýru, ktorá sa stala jeho obľúbeným hudobným nástrojom. Leonardo vynikal aj v ostatných predmetoch.
Piero chcel z Leonarda vychovať právnika, ako bol on sám. Ale už čoskoro zistil, že Leonardov vzťah k umeniu neporazí. Jeho výtvarnícke nadanie, ktoré sa v Leonardovi vypestovalo vo Vinci sa teraz vo Florencii naplno rozvinulo. Piera zaujala výborná povesť dielne Andrea del Verrochio a Leonardo k nemu v sedemnástich (rok 1469) vstúpil do učenia.
Tam sa Leonardo naučil teóriu, techniky a formy výtvarníctva.
Verrochiova dielňa bola známa okrem iného aj tým, že na niektorých zákazkách sa podieľali aj najlepší Verrochiovi žiaci.
Známa je Verrochiova zákazka na obraz Krst Krista , na ktorej sa mal podieľať aj Leonardo. Za úlohu mal namaľovať tvár jedného z anjelov.
Jedna povesť hovorí, že Leonardo stvárnil anjelovu tvár tak dokonale, že Verrochio sa na znak svojho údivu nad jeho mimoriadnym talentom (Leonardovho, nie anjelovho...) vzdal maľovania a zlomil pred Leonardom svoj štetec. Podľa mňa to nieje celkom pravda, veď vzdať sa najväčšieho prísunu svojich príjmov len tak... Ale teoreticky, vtedy boli iné zvyklosti ako dnes takže to tak aj mohlo byť...


PRÁCA U LUDOVICA SFORZU

Leonardo opustil Verrochiovú dielňu roku 1476 (vtedy mal 24 rokov). Keďže bol už vtedy známy ako jeden z najlepších Verrochiovych žiakov a navyše bol synom vplyvného právnika, všimol si Leonarda aj Lorenzo Nádherný, vtedajší vládca Florencie. Leonardo da Vinci u neho chvíľu pracoval ako sochár, až kým sa mu neponúkla vynikajúca príležitosť - cesta do Milána za prácou u zámožnej rodiny Sforzovcov.
Ludovico Sforza bol Milánsky vojvodca. Hľadal nejakého Florentského umelca aby mu odlial jazdeckú sochu na pamiatku Francesca Sforzu.
Rodina Sforzovcov bývala uprostred Milána. Ludovico mal nad ním totálnu moc. Miláno vtedy prekvitalo ako výrobca zbraní, zlievarne a podobné budovy ste mohli nájsť skoro všade. Pochopiteľne, Sforza mal aj početnú armádu.
Leonardo da Vinci mal za úlohu nielen zostrojiť jazdeckú sochu, ale aj rôzne bojové stroje pre Sforzu. Ale medzitým namaľoval aj mnoho známych obrazov ako Madonna v skalách alebo Dáma s Hranostajom. Spolupracoval s architektmi, projektoval kupolu milánskej katedrály, vypracoval plány kanálov spájajúcich dve rieky...
V období Leonardového pobytu v Miláne viackrát vypukol mor a Leonardo ho zakaždým prežil. Uvedomoval si že choroba pretrváva vďaka nie veľmi hygienickým podmienkám (nočníky sa vylievali von oknom...) a navrhol mestskú kanalizáciu.
Leonardo sa začal taktiež zaujímať o anatómiu ľudského tela, aj preto sú kresby jeho postáv ako živé. Ľudské telo skúmal pomocou zakázaných pitiev mŕtvol. Keďže pitvanie sa vtedy prísne trestalo, robil to potajomky. Skicoval si svaly, orgány, končatiny z rôznych uhlov, kosti mŕtvol. Dodnes sa zachovali mnohé z jeho skicí.


VOJVODA VALENTINO

Roku 1498 zaútočilo Francúzsko na Miláno a Ludovica zvrhli. Leonardo odišiel z Milána, jedna legenda hovorí že preto, lebo uvidel ako si lukostrelci spravili terč z jeho vystaveného hlineného modelu jazdeckej sochy - Gran Cavalla. Ale to myslím nieje pravda pretože vo vojne sochu zbúrali (bronz na jej pripravované odliatie údajne použili na výrobu dela) a Leonardo odišiel údajne až potom. Miláno opustil spolu so svojim učňom Salaiom a s Lucom Paciollim, vynálezcom podvojného účtovníctva.
Neskôr, roku 1502 vstúpil da Vinci do služieb Cesara Borgiu, prezývaného aj Vojvoda Valentino. Pracoval u ňho ako vojenský architekt.

Leonardo žil u Borgia zhruba dva roky, potom odišiel do Florencie kde začal maľovať Monu Lisu (pozri ďalej). Vo Florencii mu prišla správa o smrti jeho otca, Leonardo po ňom niečo zdedil, ale len s potiažami, možno kôli tomu že bol nemanželský... možno.


HÁDKA S MICHELANGELOM

Leonardo dostal ďalšiu úlohu - namaľovať nástennú maľbu ktorá mala znázorňovať výjav z bitky pri Anghiari. Ale nepotešilo ho, že v rovnakej budove má niečo maľovať aj jeho rival Michelangelo. Leonardo nemal Michelangela v láske údajne z dôvodu, že sa mu Michelangelo posmieval pretože jeho jazdecká socha gran cavalla nebola odliata. Potom sa už nenávideli z recesie.

Michelangelo mal znázorniť bitku pri Cascine, ale maľbu nedokončil a kartón k dielu sa stratil. Leonardo sa zhostil úlohy prezačiatok bravúrne, (kartón k dielu sa našiel až neskôr, prerobil ho maliar Peter P. Rubens) ale keď chcel Leonardo namaľovať obraz na stenu, pobabral to. Dostal totiž nápad, ktorý sa celkom nevydaril...
Totižto aby maľba dosiahla vysokého lesku, rozhodol sa pre starú, už nepoužívanú techniku zvanú enkaustika. Ale Leonardo asi zle rozlúštil staré rukopisy a keď maľbu zohrieval podľa predpisu, rozliala sa. Leonardo pravdepodobne do farieb pridal zlý olej, ale na tom ani tak nezáleží, maľba sa zničila a zarmútený Leonardo sa pokusu vzdal.


PÁR SLOV O SALAIOVI

V texte som len letmo spomenula Salaia, učňa a asistenta Leonarda da Vinciho. Neni celkom známe, kedy sa "objavil na scéne", ale bolo to približne v polovici Leonardovho života. Vraví (resp. píše) sa že Leonardo si ho adoptoval. Salai sa v skutočnosti volal Giacomo, ale Leonardo ho prezýval Salai, čo znamená "malý diabol". Salai bol totiž známy svojou výtržníckou povahou.Neskôr, po Leonardovej smrti po ňom Salai všetko zdedil.

ZAUJÍMAVOSTI


Takže, v tejto kapitole zhrniem nejaké súvislosti a zaujímavosti o Leonardovi da Vincim, ktoré som nevložila do textu v predošlých kapitolách. Pre väčšiu prehľadnosť to budem písať v odrážkach...

Leonardo da Vinci bol ľavák, myslím dosť známa informácia, ale maľovať vedel aj pravou rukou.
Okrem toho písal zrkadlovo, sprava doľava.
Možno zaujímavé je, že na skoro každých obrázkoch znázorňujúcich da Vinciho ho kreslia ako starca. Pritom mnohé jeho diela maľoval mladý. Možno sa to stalo takým zvykom... Možno preto že aj svoj autoportrét namaľoval ako starší...
Preslávil sa aj knihou Dana Browna "Da Vinciho kód". Ja osobne som ju síce nečítala, ale snažím sa k nej dostať. Síce kniha ako taká možno neni ani priamo o da Vincim, ale rozhodne je to zaujímavá historická detektívka...
Bol vegetarián a veľký zástanca zvierat, chytal vtáky ale len pre štúdium, prezrel si ich, nakreslil a potom ich hneď pustil na slobodu.
Leonardo sa na mnohé svoje obrazy podpisoval len ako Leonardo, prípadne ja, Leonardo (lo, Leonardo), zväčša nepoužíval svoje celé meno.
Ohromujúci je fakt, že da vinci bol homosexuál. Najhlbší vzťah mal asi so svojím učňom Salaiom, ktorý aj zdedil jeho majetok, vrátane Mony Lisy ktorú neskôr predal.


LEONARDOV ŽIVOTOPIS V SKRATKE

1452 - Leonardo sa narodil
1467 - spolu s otcom sa sťahuje do Florencie
1469 - vstupuje do učenia k Verrochiovi
1482 - pracuje u Ludovica Sforzu
1503 - začína maľovať Monu Lisu
1513 - na pozvanie francúzskeho kráľa prichádza na jeho dvor a tam žije až do smrti - 1519