referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Streda, 18. septembra 2019
Archeológia
Dátum pridania: 31.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katusa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 923
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 
Archeológia (z gréckych slov αρχαίος (archaios) = pradávny a λόγος (logos) = slovo, prejav, systém) je spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom ľudskej minulosti vyhľadávaním, odkrývaním, dokumentáciou, analýzou a interpretáciou artefaktov a ekofaktov, architektúr, ľudských pozostatkov a historického reliéfu.

Cieľom archeológie je dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej kultúry, kultúrnej histórie, kultúrnej evolúcie, ľudského správania a skúmať interakciu človeka s jeho prírodným prostredím, ako aj skúmať špecifické sociálne, kultúrne a kultové javy a vzťahy.

Archeológia je jedinou disciplínou s vypracovanou metodológiou, teóriou a terminológiou na získavanie a interpretáciu ľudskej minulosti cez skúmanie materiálnych pozostatkov (artefaktov, ekofaktov). Je tak najvýznamnejšou vedou informujúcou o ľudskej minulosti v obdobiach pred vynájdením písma, pričom v starovekých, stredovekých aj novovekých spoločnostiach disponujúcich písmom výrazne pomáha k dokresleniu širšieho obrazu, prípadne umožňuje sledovať prejavy ľudskej kultúry, ktorým v písomnostiach nie je venovaná pozornosť (každodenný život, odievanie, bývanie, nástroje, výstroj a výzbroj, príprava a spracovávanie potravy, pochovávanie, zásahy do krajiny a zemeny prírodného prostredia, demografia).

Delenie Archeológia sa delí na niekoľko vedných disciplín. Základné rozdelenie:

teoretická archeológia (metodológia)
experimentálna archeológia (napodobovanie pravekých techník a života)
praktická archeológia.
Praktická archeológia sa delí na podľa časových a miestnych kritérií:

Najstaršie obdobie ľudstva skúmajú antropológovia, paleontológovia a archeológovia-paleolitici.
V Egypte je to špecifický odbor - egyptológia.
Archeológia Blízkeho východu skúma starovekú Mezopotámiu a Levantu.
Klasická archeológia sa zaoberá kultúrou starovekého Ríma a Starovekého Grécka, miestny rozsah je obrovský - od Afriky cez Malú Áziu po Britské ostrovy a pohorie Atlas.
Medieválna archeológia (stredoveká archeológia) skúma hrady (castrológia), hrádky, mestá, zaniknuté dediny, kostoly, kláštory a banské diela z obdobia stredoveku.
Postmedieválna archeológia skúma materiálnu kultúru novoveku.
Archeológia sa delí aj podľa subjektu, ktorý skúma, napr. sídlisková archeológia, archeológia pohrebného rítu, podmorská archeológia, letecká archeológia.

Väčšina archeológov sa špecializuje na jedno obdobie (rímska doba, laténska doba a podobne), prípadne jednu archeologickú kultúru (Kultúra s lineárnou keramikou, Lengyelská kultúra, Lužická kultúra a pod.). Špecializácia ale nebráni, aby archeológ skúmal pamiatky iného obdobia či inej kultúrny.Archeológia využíva vo všetkých fázach (vyhľadávanie, odkryv, dokumentácia, analýza, interpretácia, prezentácia a ochrana nálezov) množstvo pomocných vied.

Medzi kľúčové patria:

fyzická antropológia (špecificky paleoantropológia, zaoberajúcou sa štúdiom kostrových zvyškov = osteológia a evolúciou človeka)
kultúrna antropológia (behaviorálne, symbolické a materiálne dymenzie kultúry)
religionistika (štúdium mytologických a náboženských predstáv)
etnológia a etnografia (štúdium minulých resp. zijúčich pôvodných ľudkých spoločenstiev)
jazykoveda (štúdium jazyka, jeho pôvod, rozšírenie, interakcie medzi jazykovými skupinami)
paleontológia (štúdium prehistorického života pomocou skamenelín),
paleozoológia (štúdium prehistorickej fauny)
paleobotanika (štúdium prehistorickej flóry)
paleoetnobotanika (štúdium domestikovaných rastlín)
paleoekológia (štúdiom životného prostredia v minulosti)
historická geografia (štúdium starých máp, identifikácia starých zásahov do terénu - zaniknuté cesty, brody, priesmyky)
geológia (identifikácia hornín a minerálov v archeologickom kontexte - napr. nástroje a architektúry)
pedológia (štúdium pôdy a pôdnych procesov, vytváranie a datovanie pôdnych vrstiev).
Ako rovnocenných partnerov prijíma históriu a dejiny umenia, z ktorých čerpá dôležité faktografické údaje, na oplátku im poskytuje materál na štúdium a interpretáciu. Celá rada pomocných historických vied tak slúži aj pre archeológiu. Sú to napríklad

epigrafika - štúdium starých nápisov,
heraldika - erby a znaky
sfragistika - pečatné prstene a pečaťe,
paleografia - štúdium a datovanie historického písma
historická metrológia - historické miery, váhy.

Prírodné vedy slúžia vo fáze vyhľadávania (rôzne metódy diaľkového prieskumu), najviac sa uplatňuje geofyzika (radary, magnetometre, odporové metódy, detektory). Geodézia slúži na presné vyznačenie a zaznamenia archeologických lokalít, štruktúr (objekty, stavby) či dokonca jednotlivých nálezov. Pomocou geodeticko-kartografických metód sa vytvárajú mapy a integrované geograficko-informačné (GIS) systémy. V analytickej fáze pomáhajú prírodné vedy predovšetkým datovať jednotlivé nálezy (datovanie pomocou rádioktívnych prvkov (najmä izotop uhlíku C 14), dendrochronológia - chronológia založená da datovaní pomocou letokruhov stromov, magnetická rezonancia (datovanie keramiky a prepálených artefaktov)), iné metódy pomáhajú určovať chemické zloženie (napr. pri kovoch), minerálne zloženie (výbrusy keramiky), zložitými metódami je možné skúmať ľudské pozostatky (cez mDNA a rDNA analýzy po anlýzy zastúpenia stopových prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné identifikovať oblasť pobytu zosnulého alebo charakterizovať jeho stravu), veľké sú možnosti paleopatologických a paleomedicínskych skúmaní (choroby, postihnutia a zranenia v minulosti a dokaldy ich úspešnej i neúspešnej liečby).
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.