V tom čase začal Washington, ako odpoveď na sovietske rakety SS-20, rozmiestňovať v západnej Európe rakety Pershing 2 a letúnové strely Cruise. Ešte pred ich umiestnením oznámil Reagan v tom istom roku svoju strategickú obrannú iniciatívu (SDI). Jej cieľom bolo postaviť proti balistickým raketám ochranný štít z laserových zbraní a zo zbraní využívajúcich časticové lúče. Ak by sa tento projekt bol uskutočnil, musela by sovietska strana reagovať zvýšením počtu medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM), alebo by musela vybudovať podobný systém. Veľa sovietskych aj amerických vedcov súhlasilo s názorom vedeckého poradcu prezidenta Gorbačova Ronalda Sagdejeva, ktorý považoval pôvodnú Reaganovu koncepciu strategickej obrannej iniciatívy (SDI) za vedecko-fantastickú fikciu, ktorá sa nedá uskutočniť. Sagdejev hovorí: „Navrhol som neoplácať rovnakou mincou.“ No Gorbačov si nebol taký istý a strategická obranná iniciatíva zostala v jeho očiach niekoľko rokov hlavnou prekážkou pri kontrole zbrojenia.
To, že Reagan presadzoval svoju iniciatívu, aby vystupňoval vojenskú silu Spojených štátov bolo súčasťou pevného postoja voči Moskve na všetkých frontoch. Rétorikou, ktorá pripomínala studenú vojnu zo začiatku 50. Rokov, označil Sovietsky zväz za ríšu zla a predpovedal, že komunizmus skončí na smetisku dejín. „Ronald Reagan opäť rozbehol ideologickú vojnu, ktorá, podľa mňa, zásadným spôsobom prispela k zániku sovietskeho impéria“ – hovorí americký minister obrany z rokov 1981 až 1987 Richard Perle. „Myslím si, že sledoval strategický zámer. Intuitívne pochopil, že problémy sovietskeho vedenia majú korene v jeho nedostatočnej legitímnosti. Vládnuť mohli iba násilím, represiou, slobodné voľby by nikdy neprežili. Uvedomil si, že ak bude neustále brnkať na strunu legitímností, oslabí impérium tak, že to povedie až k jeho zániku.“


Tendencia Ronalda Reagana poučovať sovietskych predstaviteľov pretrvala až do éry Gorbačova aj napriek tomu, že sa sovietsko- americké vzťahy podstatne zlepšili, k čomu sčasti prispel ich vzájomný dobrý vzťah. Prvé vrcholné stretnutia Gorbačova a Reaggana neprebehli celkom bez problémov. „Pán Reagan niekedy začal naše stretnutie nečakanou prednáškou o vlastných názoroch len tak bez úvodu, akoby vyučoval. Možno to len predstieral. Hovorí Michail Gorbačov. „Raz alebo dvakrát som ho požiadal, aby to nerobil. Aby si uvedomil, s kým rokuje, že sme rovnocenní partneri, že on nie je ani mojim učiteľom, ani mojim žalobcom. Že ak chce pokračovať v tomto tóne, k dialógu sa nedostaneme. Chceli sme však dosiahnuť dohodu, a tak som bol pripravený ísť ďalej. Museli sme sa cez to dostať.