Stále som mal totiž pocit, že predo mnou je štátnik, ktorý je ochotný vyjsť nám v ústrety a urobiť kvôli tomu aj rozhodné, až veľmi rázne kroky.“
„Reagan spôsobil v systéme vzťahov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom úplnú zmenu“ – hovorí sovietsky vyjednávač Julij Kvicinskij, Ktorého ženevské rozhovory o kontrole zbrojenia neviedli na začiatku 80. Rokov k nijakým výsledkom. „Odrazu bolo všetko čitateľné. Náhle sme pochopili, že sme protivníkmi, ktorí sa snažia vypudiť druhú stranu z Európy, z Ázie, atď. Keby to tak nebolo, všetky problémy, ako Angola a podobne, by boli viacmenej okrajové. Tak či onak, po istom čase sme boli schopní dohodnúť sa na ich riešení. Nálada posledných rokov éry Brežneva a prvých rokov éry Reagana bola konfrontačná. Až s Gorbačovom sa zmenil tón a ako hovoria Nemci, tón robí muziku.“


Gorbačovova raná politika

Keď sa Michail Gorbačov stal v marci 1985 vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu , málokto očakával, že zmení tón aj melódiu. Staručký súdruhovia v politbyre, ktorý sa v posledných tridsiatich mesiacoch stali svedkami úmrtia troch spomedzi seba, by za generálneho tajomníka nikdy nezvolili Gorbačova, keby len tušili, aké zmeny spôsobí jeho politika. „Dnes môžeme vnímať Gorbačova viacerých tvárí“ – hovorí špecialista ústredného výboru strany pre zahraničnú politiku z 80.rokov Nikolaj Šišlin. „Gorbačov roku 1985 bol úplne iný ako Gorbačov roku 1990 alebo 1992. Jeho kolegovia si mysleli: „V poriadku, nech nás Gorbačov vedie, je mladší, aktívnejší, má viac fyzických síl. Bude hrať naše staré hry, ale oveľa aktívnejšie, a to prinesie výsledky.“ Zo začiatku sa Gorbačov skutočne snažil situáciu zlepšovať. Nechcel ju meniť. Potom však, krok za krokom prichádzal k záveru, že starý, rozbitý a pomýlený systém sa zlepšiť nedá. Pochopil nevyhnutnosť rozlúčiť sa s ním.“
Aj heslá Gorbačovej politiky naznačovali len postupnú zmenu cieľov. Na začiatku to bolo uskorénie (urýchlenie), potom perestrojka (prestavba). Aj keby nimi dosiahol výsledky, neboli by také ďalekosiahle ako úplná reforma. Ako vyplýva zo samotných pojmov, začiatočné ciele boli obmedzené. „Na začiatku bola perestrojka s cieľom radikálne zlepšiť existujúci systém.“ – hovorí jeden z architektov tejto politiky Alexander Jakovlev. „Chceli sme zmeniť politické pravidlá. Vo voľbách mali kandidovať viacerí, v priemysle sa mali vytypovať priority, umelci mali dostať slobodu tvorby. No všetko sa malo udiať v rámci jestvujúceho systému. Nanešťastie sme si hneď neuvedomili, že ak chceme zmeniť systém, musíme ho zmeniť úplne, nie sa iba pokúšať o jeho reformu.“
Predpokladom úspechu domácich reforiem, ktoré chcel Gorbačov zaviesť, bolo zlepšenie vzťahov so Západom. Ak sa mali znížiť výdavky na obranu, museli sa uzavrieť zmluvy o kontrole zbrojenia. Na to sa však musela obnoviť dôvera medzi veľmocami.