Druhá svetová vojna

Kontrast medzi začiatkom a koncom 80.rokov bol veľmi veľký. V prvej polovici zaznamenali sovietsko-americké vzťahy najhoršiu úroveň za poslednú generáciu. Do veľkej miery spôsobila klinickú smrť politiky uvoľňovania medzinárodného napätia Moskva, ktorá neustále zvyšovala svoj zbrojný potenciál k riešeniu problémov v rôznych kútoch sveta pristupovala stále agresívnejšie, čo spôsobilo prudkú reakciu Spojených štátov. Výdavky na armádu začala zvyšovať v poslednom roku svojho fungovania už vláda prezidenta Cartera.
Reaganova vláda ich zvýšila ešte viac. „V ére do roku 1980 sme znížili investície na vojenské účely o viac ako 20 percent v reálnej hodnote. Potom sa dostala k slovu druhá etapa sovietskej expanzie.“ Hovorí Caspar Weinberger, ktorý bol v rokoch 1981 až 1987 ministrom obrany vo vláde prezidenta Reagana. „Keď sme v januári 1981 nastúpili do úradu, bol som úplne šokovaný a myslím si, že aj prezident, existujúcim problémom medzi našimi a sovietskymi možnosťami, o ktorých sme sa dozvedeli na tajných schôdzach. A nepomer neustále narastal, čo Sovietom dodávalo stále viac odvahy. Museli sme s tým niečo urobiť.“
Rozhodli ste sa zvyšovať svoj vojenský potenciál preto, aby ste sa vyrovnali sovietskemu nárastu, alebo ste chceli získať prevahu?
„Nikdy sme sa nevyjadrili ani tak, ani onak. Povedal som jasne, že nechceme získať tank za tank, delo za delo. Mali obrovský náskok hoci časť z toho bola zbytočná. Totiž, keď zaviedli nové zbrojné systémy, veľa starších vecí uložili do skladov. Snažili sme sa dať im čo najjasnejšie najavo naše rozhodnutie, že opäť budeme vojensky silní. Ak sme ich chceli odradiť od ich starej predstavy o svetovej nadvláde, museli sme byť vojensky silní. Tento názor zastávam aj dnes. Neustále rozprávali o tom, že musia chrániť svoju vlasť, ale tým, ako budovali stále rozsiahlejšie obrané valy okolo Sovietskeho zväzu, dostávali sa stále ďalej a ďalej do sveta.“
Vojenské posilňovanie Spojených štátov bolo obrovské, najväčšie od kórejskej vojny.