Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch - na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. Práve svojou zemepisnou polohou a prírodným rázom sa a sídlom početných kmeňov a národov, ktoré sem prichádzali počas pravekého vývoja.

O vývoji a postavení Nitry v jednotlivých etapách svedčia veľmi bohaté archeologické nálezy. Začiatky osídlenia územia Nitry siahajú hlboko do praveku, keď ľadovce ustúpili na sever, a nastala teplejšia klíma. Vtedy sa zjavil aj človek – homosapiens – človek rozumný. Dosial najstaršie zistené osídlenie Nitry je z najmladšieho studeného výkyvu poslednej doby ľadovej( 30 000 – 20 000 rokov pred n.l.), keď sa tu usadili nositelia tzv. gravettskej kultúry. Lovecký rod sa usadil v chatrčiach na južných okrajoch Čermáňa, vrchu Toboľa a v jaskyniach pod dnešným hradom. Práve z tohto obdobia pochádzajú nálezy štiepených čepieľok, rydle, hrotov, odštepy z pazúrika a pozostatky kostí mamuta, divého koňa a soba. Aj keď zo strednej doby kamennej sa nám nezachovalo nič, početné nálezy z mladšej doby kamennej( 4 000 – 5 000 rokov pred n.l.), nám umožňujú odhaliť postavenie človeka v období, keď si začal podmaňovať prírodu a využívať jej silu. Na území dnešnej Nitry si začali prvý roľníci stavať obydlia, chovali domáce zvieratá a pestovali obilie a strukoviny.

Najskôr sa usadili na najúrodnejších pôdach v blízkosti rieky. V týchto objektoch sa našlo mnoho úžitkovej keramiky a nástroje – motyky, sekery, šidlá a iné. V období mladšej doby kamennej (2 900 – 1 800 rokov pred n.l), keď sa viac uplatňoval chov dobytka, nastal rozmach kovotepectva i obchodu, zosilneli kontakty s balkánsko-anatolskou a čiernohorskou oblasťou. Už začiatkom druhého tisícročia pred naším letopočtom prenikli na územie dnešnej Nitry kmene, ktoré sa okrem roľníctva zaoberali aj chovom dobytka. Okrem toho priniesli zo sebou aj znalosť spracovávať kovy, najmä zlata a bronzu. O nepretržitom vývoji v mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej svedčí niekoľko nálezísk – na pohrebisku v Ivánke sa našli krásne tuhované popolnice, zdobené rytým ornamentom, s nevyhorenými zvyškami kostí a ozdôb. V rokoch 400 – 100 pred n.l. sa Nitra stala dôležitým spojom medzi Keltmi, ktoré obsadili územie strednej Európy. Aj z tohto obdobia sa zachovali významné pamiatky duchovnej a hmotnej kultúry Keltov. Napr. nález mincí : strieborná tertadrachma typu lýra – jazdec, mince typu lýra – triskeses, lstrieborná osminka typu Alkis. Dákovia v rokoch 63-60 pred n.l. porazili bójske vojská vyplienili Panóniu a a urobili koniec keltskej moci. Dlho sa tu neudržali ani Dákovi, lebo Rímske impériu posunulo svoje hranice až k brehom Dunaja a vyššie na severe do nitrianskej oblasti. Pobyt Rimanov dokladajú nálezy rímskej keramiky – tzv. terry sigillaty. V rímskej dobe sa na území dnešného západného Slovenska Rimania a Germáni na tomto území zvádzali boje o vojenské a politické prvenstvo, spoločne ťažili zo zemepisných, prírodných a hospodárskych výhod jeho teritoriálnej polohy. Koncom 4. storočia rozkladajúce sa rímske impérium už nestačilo čeliť tlaku barbarských kmeňov a Rimania opúšťali jednu oblasť za druhou. Aj Germani pod tlakom Húnov opúšťajú východoeurópske a a stredoeurópske územia a prebojúvajú sa na juh a západ. Postup a vplyv barbarov už nik nezastavil.

Zistené objekty a nálezy oprávňujú predpokladať, že Nitra ako strategický bod mala dôležité postavenie a že do oblasti Nitry možno klásť známe historické udalosti. Ak vychádzame hoci len z krátkeho uvedeného prehľadu, ukazuje sa, že Nitra sama a Nitrianska oblasť v priebehu celého pravekého vývoja mali dôležitú úlohu a celý rad činiteľov v jednotlivých historických obdobiach dával tomuto miestu charakter centrálneho územia.