Narodil sa v dnešnom Nemecku. Nemecký cirkevný reformátor, zakladateľ nemeckého protestantizmu . Teológ, filozof, vynikajúci znalec biblie. Študoval aj niektorých reformátorov a stredovekú mystiku. Základné myšlienky svolej reformy církve sformuloval v 95 tézach ( 31.10.1517 ich pribil na dvere chrámu vo Wittembergu). bojoval proti predávaniu odpustkov a vyzval všetkých, čo s ním nesúhlasia, k verejnej disputácii. Tým bola zahálená takzvaná nemecká reformácia. Luther hlásal, že spasenie je možné dosiahnuť predovšetkým cez vieru samu. 1519 sa v Lipsku verejne prihlásil k názorom Jána Husa.

1520 ho pápež uvrhol do kliatby cirkevnou bulou ( pápežská listina s kovovou pečaťou - z olova ). Roku 1520 ho pápež Lev X vyhlásil za kacíra. Luther ju neskôr verejne spálil. 1521 na zasadnutí ríšskeho snemu vo Wormse bol vuzvaný, aby svoje tézy odvolal. Po tom, jako bol prehlásený kacírom sa stiahol z verejného života a na hrade Wartburg prekladal bibliu do nemčiny. Jej preložením položil základy k spisovnej nemčine. Písal tiež náboženské spisy a traktáty ( pojednanie o náboženských otázkach ).1529 na zasadnutí ríšskeho snemu vo Špýre predložili vyznávači Lutherových zásad protest proti zákazu reformácie. O rok neskôr spísal jeho žiak Melanchtom základné články viery, ktoré boli predložené cisárovi na zasadaní ríšskeho snemu v Augusburgu. boli to takzvané aufsburské konfesie a boli základom luteránskej církve.

V roku 1517 pribil nemecký mních Martin Luther svojich 95 tézach na bránu Wittenberského zámockého kostola. Išlo o body k rozprave o rímskokatolíckej cirkvi, ktoré nakoniec viedli k vzniku reformácie. V čase, keď takto radikálne vystúpil, nebolo mysli augustínskeho mnícha Martina Luthera nebolo nič vzdialenejšie než rozdelenie rímskokatolíckej cirkvi. 

Martin Luther sa narodil v roku 1483 v konzervatívnej roľníckej rodine. Nezúčastnil sa však na hnutí humanistických renesančných učencov ako vtedy bolo zvykom u roľníkov. V roku 1505 opustil Luther ako 22-ročný štúdent práva vstúpil do kláštora. V roku 1511 sa dostal do witenbergu v strednom Nemecku. O dva roky neskôr, keď si pripravoval kázeň, zapôsobil naň list od pápeža Leva X. (List sv. Pavla Rimanom): v ktorom sa písalo: „Spravodlivý z viery bude žiť." Čím viac o tom rozmýšľal, tým viac dospieval k myšlienke, že treba obnoviť čistotu viery v náboženskom živote. Dôkaz cirkvi na dobrý skutok ako cestu ku spáse bol predaj odpustkov zadĺženým pápežským stolcom, ktorý kupujúcim zaisťoval kratší čas ktorý jeho duša strávi v očistci. Výzva Rímu !

Luther rozpravu začal, ale nakoniec ho národná vlna zbožnosti vyniesla na čelo boja proti pápežstvu. Martin Luther povedal: „Tónina piesne je veľmi vysoká pre moje hrdlo." V júni 1519 sa zúčastnil v Lipsku dišputy s dominikánskym mníchom Johannom Eckom, v ktorej bolo písmo definitívne uznané ako konečná autorita v náboženskom svete. Osud jednotlivcov vyzbrojených Bibliou bolo len v ich vlastných rukách, išlo teda o kňazstvo všetkých veriacich.

Luther postoj sa stával čoraz radikálnejší. Roku 1520 napadol učenie o transsubstanciácii- vieru, že sa chlieb a víno premieňa na krv a telo Kristovo. Preto ho pápež Lev X. vyhlásil za kacíra. Roku 1521 ho dali do kliatby. Medzitým zverejnil tri vplyvné spisy: Kresťanským rytierom nemeckého národa, Babylonské zajatie cirkvi a o slobode kresťana v ktorom nabádal svetských vládcov, aby sa ujali protestantských vecí. Cisár Karol V. bol znepokojený podporou ktorej sa Martinovi Lutherovy dostalo, vyzval ho aby svoje učenie obhájil priamo pred ríšskym snemom, zvolaný roku 1522. On na výzvu len povedal: „Nemôžem a ani nechcem svoje tvrdenie odvolať lebo nie je ani bezpečné ani čestné konať proti vlastnému presvedčeniu. Boh mi pomáhaj"

Potom však postupný Lutherov vplyv na reformáciu klesal. Roku 1525 sa oženil s niekdajšou mníškou Katharinou von Bora a mali spolu 6 detí. Zvyšok života strávil pokojne, trávil ho šírením nového náboženstva, prekladal Bibliu do nemčiny a skladal náboženské piesne. Niekoľko rokov ho sužovala choroba zomrel v roku 1546 vo svojom rodisku v Sasku ( dnešné Nemecko).