Diktátori v Európe

Porážkou centrálnych mocnosti v prvej svetovej vojne, znamenala rozpad Rakúsko- Uhorska a iných štátov Európy. Vznikli viaceré nové štáty. Prvým bolo Fínsko. Podobne ako Fínsko sa osamostatnilo aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko, Litva a vznikla aj Poľská republika, ktorá bola od 18.storočia rozdelená medzi Ruskom, Pruskom (Nemeckom) a Rakúskom. Z Rakúsko- Uhorska vznikli : Maďarské kráľovstvo , bez kráľa
Poľská republika
Česko-Slovenská republika
Juhoslávia
Niektorí politici sa usilovali nastoliť demokratické zriadenie štátu, ale postupne sa však vo viacerých štátoch presadili diktatúry.

RUSKO
Po zvrhnutí cára prevzala politickú moc v štáte dočasná vláda, tá však nedokázala čeliť útokom boľševikov, na čele s Leninom, ktorí 7.novembra 1917 uchopili moc. Lenin postupne zakázal činnosť všetkých politických strán a nastolil diktatúru.
Za konečný cieľ svojej vlády vyhlásili boľševici nastolenie komunizmu. Komunistická diktatúra sa vyvinula na krutovládu už za Leninovho života, keď po jeho smrti sa dostal k moci Stalin, rozvinul ju do obludných rozmerov. každý, kto bol len trochu podozrivý, že s komunistami nesúhlasí, skončil v pracovných táboroch, vo väzení, vo vyhnanstve na Sibíri alebo skončil svoj život ako bezvýznamnú bytosť v masových hroboch. TALIANSKO
Hoci Taliansko patrilo k víťaznej Dohode, v krajine nevládla spokojnosť. Nacionalisti žiadali, aby vláda bojovala proti svojmu novému susedovi- Juhosláviu. Socialisti zasa organizovali robotníčke štrajky. Vtedy sa na politickej scéne objavil Benito Mussulini, muž, ktorý sa chcel za každú cenu dostať do vysokej politiky. Začal zvolávať verejne zhromažďovanie a sľuboval všetkým všetko. Zakrátko sa okolo neho zoskupili muži a mladíci, ktorí si dali meno fašisti. Mussolini z nich vytvoril fašistickú stranu, ktorej cieľom bolo získať moc v štáte.
Po dvoch rokoch nepokojov taliansky kráľ v októbri 1922 naozaj poveril Mussoliniho, aby zostavil vládu. To bol na niekoľko desaťročí koniec demokracie v Taliansku

NEMECKO
Porážka centrálnych mocností vo vojne znamenala aj koniec nemeckého cisárstva. Zoči- voči všeobecnej neskopojnosti bol cár Wilhelm II. Donútený 9. Novembra 1918 odstúpiť. Nový Nemecký štát vošiel do dejín pod názvom Weimarská republika. Prvým prezidentom bol Friedrich Ebert.

V čase zrodu mala Wiemarská republika podobné hospodárske ťažkosti ako ostaté štáty. Aj na ňu doľahla povojnová kríza a obrovská inflácia.
Nemecko dostala veľkú dolárovú pôžičku od USA, aby mohlo upevniť svoju ekonomiku a splácať reparácie. Hospodársky rozmach a blahobyt netrval však dlho. Krachom na newyorskej burze sa zrazu všetko zmenilo. Hospodárska kríza zasiahla všetky štáty a všetky odvetvia hospodárstva. Do každodenného života sa vrátila bieda.
Práve v tomto období v Nemecku vystúpil do popredia vodca, ktorý tvrdil, že pozná riešenie všetkých problémov. Volal sa Adolf Hitler a jeho strana sa nazývala Národnosacialistická nemecká robotnícka strana. Hitler v januári 1933 sa stal kancelárom- predsedom vlády.
Hitler postupoval ako Lenin v Rusko a Mussolini v Taliansku, ale Nemecká diktatúra však mala ešte dve osobitnosti.
1. Vyhlásila rasová zákony.
2. Hitler, otvorene vyhlasoval, že Nemecko sa musí pomstiť za porážku v prvej svetovej vojne.