Po zániku Samovej ríše, v ktorej vládol 35 rokov sa Avari snažili znovu upevniť svoju moc. Avari vysúvali vojenské posádky, ktoré obsadzovali brody, strážili dôležité cestné uzly. Ale starú vládu sa im nepodarilo obnoviť, Slovania mali lepší nápad. Začali napodobňovať Avarov vo výzbroji, obliekaní, spôsobe života. Avari taktiež napodobňovali, až napokon splynuli medzi Slovanov. Ak sa vzťahy vyostrili, Slovania sa spojili s Franskou ríšou. Franský panovník Karol Veľký sa snažil Avarom zničiť centrum moci a zatrhnúť vpády do jeho krajiny. V roku 791 vyslal na Avarov veľké vojsko. Avari sa síce tomuto boju vyhli, ale v ďalších rokoch za pomoci Slovanov, nakoniec zničili centrum vlády Avarov. O Avaroch potom už nikto viac nepočul. Inak na tom boli Slovania. Všetko, čo doteraz zažili, im len prospelo. Prišli na to , že keď chcú poraziť svojich nepriateľov, musia sa spojiť. Vtedy nastal feudalizmus, to znamená, že vzniklo silné spoločenstvo, ktoré bolo nadradené nižšej vrstve. Vznikla trieda majetných a nemajetných. Chudobní zostali závislí na bohatých.
Avšak prišiel Pribina, ktorému sa podarilo ovládnuť západné Slovensko. Vytvoril potrebnú jednotu a v roku 828 dal postaviť kresťanský kostol, nechal ho aj vysvätiť. Bol to historický pokrok, ktorý odvrhol množstvo bohov a bôžikov. Nevieme, prečo ho dal postaviť, no je možné, že to bolo kvôli prosbe jeho manželky, ktorú si vybral z veľmožskej rodiny z Bavorska. Mal s ňou aj syna, ktorý sa volal Chozil, inak povedané Koceľ.
Už sa zdalo, že sa mu podarí znovu dostať ten mocný politický celok. Dorútili sa však vojská kniežaťa Mojmíra, ktorý, rovnako ako Pribina, spojil všetky moravské kmene. Vtedy sa Mojmír rozhodol, že pripojí Slovienov k svojej ríši. Napokon medzi nimi nebol až taký rozdiel. Zlomil Pribinovu moc. Rôzne hradiská a hrady napadli, vypálili a nechal tam svojich ľudí, aby ich držali na uzde. Bolo to síce kruté, ale nevyhnutné. Zjednotil ich ešte do väčšieho celku a vytvoril poriadny štát – Veľká Morava.
Pribina po bojoch ostal na žive. Odišiel ku manželkiným príbuzným, ku grófovi Ratbodovi. Tam čerpal sily a kul plány. Keďže sa chcel dostať čo najrýchlejšie k moci, len čo ho predstavili Ľudovítovi , ktorý riadil Východofranskú ríšu, súhlasil so všetkým, čo mu povedal (Ľudovít). Zriekol sa pohanských bohov, prijal náboženstvo a nechal sa pokrstiť. Napokon ale medzi Ratbodom a ním vznikli nejaké nezhody a tak odchádza s manželkou a synom preč. Snažil sa získať pomoc Bulharov a Chorvátov, ale márne. Neskôr sa uchýlil u grófa menom Salacho, ktorému bolo zrejme Pribinu ľúto a tak sa pokúsil uzmieriť Pribinu s Ratbodom. Vrátil sa do Ľudovítovho kráľovstva. Správal sa vzorne a získal si ľudí z kráľovho dvora. Vďaka nemu mu Ľudovít dal do léna majetky v Zadunajsku a pri jazere Balaton. Napriek tomu, že tento kraj mal dobré prírodné podmienky, okolie jazera bolo močaristé a blatisté. Využil pracovnú silu a schopnosti domáceho prostého ľudu, začal klčovať lesy, vysúšať močiare a postupne zakladať nové dediny.
Aby mal aj centrum vlády, nechal postaviť mohutný hrad, ktorý dostal názov Blatnohrad. K ceremóniám vysvätenia kostolov v dedinách vždy prizval arcibiskupa, aby tak podtrhol svoju vážnosť a súčasne vyjadril väčšiu podporu kresťanstvu. Kresťanstvo zabezpečovalo spoločenský poriadok, poddaných udržiavalo v poslušnosti voči feudálom. Lénom získané územie prešlo do Pribinovho vlastníctva čo znamenalo, že ho neskôr mohol odovzdať svojmu synovi. Zmieril sa s Veľkomoravanmi a poskytol im pomoc v bojoch proti franským vojskám. V tomto období Pribina zomiera, no nie je známe či padol v boji, alebo bol zákerne zavraždený.
