Divadelné umenie začína v Grécku. So svojimi dvoma vetvami tragédiou a komédiou, je jedným z najväčších pôvodných prínosov Grékov do všeľudskej civilizácie. Jeho začiatky sú zahalené v hmle. Väčšina bádateľov sa domnieva, že vznik drámy súvisí s prvobytnými magickými predstavami o tom, že ak sa symbolicky zahrá nejaký dej, pomôže to jeho reálnemu uskutočneniu. U Grékov vzniklo o-zajstné divadlo s hercami a divákmi a že toto divadlo sa naozaj hralo v súvislosti s náboženským kul-tom boha Dionýza. Při veľkých dionýzach ktoré sa konali od roku 448 pnl. aj divadelné predstavenia. Mali charakter súťaže autorov o cenu a trvala štyri dni, pričom prvý deň hrali komédie a ďalšie tri dni tragédie. Kto sa chcel súťaže zúčastniť, musel sa obrátiť na prvého archonta, ktorý bol poverený ve-dením slávnosti, a predložil mu text hry so žiadosťou o pridelenie zboru. Archón posúdil či hra vyhovu-je /cenzúra/, a keď v nej nenašiel nič závadné, ustanovil autorovi vedúceho zboru /zámožný občan/. Ten dal potom na svoje útraty vystrojiť a vycvičiť zbor 12 – 15 pre tragédiu a 24 pre komédiu. Naštu-dovanie a predstavenie hry mal na starosti autor.

Divadelné predstavenia sa konali na verejných priestranstvách a to na udupanej okrúhlej orchéstre. Prvé javisko vzniklo roku 490 pnl. na južnom svahu Akropoly so 17.000 miestami. Divadlo bolo maso-vou zábavou, prístupnou všetkým účastníkom slávností no museli za ňu platiť /2 oboly/. Štát prenají-mal priestor divadla spoločným podnikateľom ktorí sa starali o jeho zariadenia a vyberali preto vstup-né. Diváci tam mohli stráviť celý deň. Diváci prichádzali zavčas ráno v slávnostnom odeve, neboli tam ani bufety. Spokojnosť prejavovali tlieskaním nespokojnosť syčaním a dupkaním. Najväčšia pocta volanie authis.
Divadlo pozostávalo z orchéstry, tj. otvoreného okrúhleho javiska a z podkovovitého stupňovitého hľadiska. Mimo dohľadu divákov bol skéné, búda na preobliekanie hercov.

Pôvodne bol iba jeden herec, neskôr k nemu pribudli dvaja až traja ďalší. Keďže v hre bolo viacero osôb herec musel hrať viacej postáv. Využíval na to menenie kostýmov a používanie masiek ktorých boli určité typy. Čoskoro do divadla zasiahli aj rôzne stroje napr. žeriavy na dvíhanie, vysúvacie balkóny atď. V Grécku herečky nepoznali, hrali ich iba muži. Herci sa zavčasu profesionalizovali a vytvorili tzv. Dionýzovo bratstvo.Hra mala 5 záväzných častí:
Začínala prologom, tj. expozíciou deja ktorý predniesol prvý herec. Pokračovala parodom, tj. vstupnou piesňou zboru. Potom prišli na rad jednotlivé dejstvá. Poslednou časťou bol exodos – odchod.

Otcom tragédie bol Aischylos – bojoval při Maratóne, Platajach, Salamíne. Staval sa proti reformám, ale aj proti bohatým. Konzervatívny bol aj vo vzťahu k tradičnému náboženstvu. Napísal 90 hier. Úplne sa zachovali len sedem tragédií, 82 v zlomkoch. Jeho hry: Prosebnice, Peržania, Siedmi proti Tébam, Spútaný Prometeus.

Sofoklés –pochádzal zo zámožnej rodiny, dostal dokonalé vzdelanie. Hájil demokraciu. Bol skutočným dramatikom. Napísal spolu 123 hier. Víťazstvá pri dionýzach 24. Jeho hry: Antigona, Kráľ Oidipús, Elektra, Filoktétés, Aiás…

KOMÉDIA:

Euripidés – bol najmladší z tejto trojice. Za mlada bol atlétom, päťboj. Neskôr sa stránil politickej činnosti, a žil jako samostatný mysliteľ uprostred kníh, před návštevníkmi sa schovával do prímorskej jaskyne. Napísal vraj 92 tragédii. Jeho hry: Ifige-neia v Aulide, Orestés, Médeiu, Alkéstis Helena, Hekavé…

Epicharmos- najstarší známy autor komédií
Aristofanés- zložil 44 hier, zachovalo sa len 11, o súkromnom živote vieme málo. Jeho hry: Hodovníci, Babylončania, jazdci, Oblaky, Vtáci, osy…Klasik komédie