Druhá svetová vojna

VZNIK FAŠIZMU A DRUHÁ SETOVÁ VOJNA

R. 1918 nazvali ľudia prvú svetovú vojnu „vojnou za ukončenie všetkých vojen“. Ľudstvo už nikdy nemalo pripustiť zabíjanie v takom veľkom rozsahu. R. 1920 vznikla Spoločnosť národov, ktorá mala pracovať na posilnení mieru. Veľké nádeje však trvali len krátko.

PRÍPRAVA VOJNY

Amerika i novozaložený štát ZSSR sa odmietli zapojiť do Spoločnosti národov, čím ju oslabili od samého začiatku. V tridsiatych rokoch 20. stor. ľudia venovali jej vyhláseniam iba malú pozornosť. Mierové dohody z konca 1. svetovej vojny sa ukázali ako prevažne nerealizovateľné. Príliš sa spoliehali na americkú ochotu podporovať nové nástupnícke štáty v Európe, ktoré mali tvoriť protiváhu Nemecku. Neriešili ani sporné otázky územného usporiadania – zárodky možných budúcich konfliktov, napríklad kto bude spravovať Sudety v československo-nemeckom pohraničí. Ameriku čoskoro pohltili vlastné problémy vrátane katastrofálnej hospodárskej krízy a nebola ochotná hrať vedúcu úlohu v európskych záležitostiach. Existovala reálna hrozba, že Októbrová revolúcia v Rusku a nepokoje, ktoré po nej nasledovali, sa rozšíria aj do iných krajín Európy. V Británií a Taliansku vypukli štrajky, v Maďarsku a Španielsku komunistami inšpirované povstania. Na komunistické ohrozenie reagovala v niektorých krajinách pravica nastolením vojenských režimov – v Bulharsku, Poľsku, Juhoslávii a Grécku. Silnela nová, pravicová politická teória – fašizmus. V Taliansku nastolil Benito Mussolini fašistickú vládu r. 1922. Vydal prísne zákony a na udržanie moci používal gangsterské a násilné metódy. V Španielsku vypukla v r. 1936 – 1939 krvavá občianska vojna medzi ľavicovou vládou a fašistami vedenými Frankom.

HITLER A NEMECKO

V rovnakom čase, keď sa v Taliansku a v Španielsku dostávali k moci fašisti, nemecká NSDAP (nacistická strana), vedená rakúskym vojakom Adolfom Hitlerom, získala významnú podporu v parlamentných voľbách r. 1932. Podobne ako rad ďalších krajín i Nemecko muselo čeliť hospodárskej kríze. Bez práce bolo 6 miliónov osôb z celkového počtu 10 miliónov práceschopného obyvateľstva. Nemecké peniaze prakticky nemali žiadnu hodnotu a ľudia zápasili s nedostatkom potravín. Uverili Hitlerovým nacistom ponúkajúcim nádej na zlepšenie. R. 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom a získal tak úplnú kontrolu nad štátom. Rýchlo uviedol do života program prestavby nemeckého štátu. Za príčinu nemeckých problémov označil komunistov a Židov, prenasledoval ich, posielal do koncentračných táborov. NSDAP ovládla všetko a trestala každého, kto sa odvážil neposlúchať. R. 1938 Hitler zabral Rakúsko a požadoval od Česko-slovenska pohraničné oblasti. V Mníchove sa predsedovia vlád Británie a Francúzska pokúsili vyjednať mierovú dohodu, ale už o šesť mesiacov neskôr Hitler rozbil Česko-slovensko (15.3.1939) a krátko na to vpadol do Poľska (1.9.1939). Ostatné národy už nemohli mlčať a nereagovať. O dva dni neskôr Británia a jej spojenci vyhlásili Nemecku vojnu.

VOJNA V TICHOMORÍ 1941 – 1945

Japonský útok na Pearl Harbor vrhol Spojené štáty americké do II. svetovej vojny. Japonci po počiatočných úspechoch začali ustupovať z dobytého územia.

Japonsko sa v septembri 1940 spojilo s Nemeckom a Talianskom, ale nezapájalo sa zatiaľ do bojov. Po invázii do Číny r. 1937 sa Japonsko dostávalo pod čoraz väčší nátlak Spojených štátov, aby stadiaľ stiahlo svoje vojská. Vojna v Tichomorí sa začala 7. decembra 1941, keď japonské letectvo zo šiestich lietadlových lodí uskutočnilo nevyprovokovaný útok na americkú námornú základňu v Pearl Harbore na Havajských ostrovoch. Zahynulo vyše 2 400 amerických vojakov a námorníkov a zničených alebo vážne poškodených bolo 14 veľkých lodí. Japonci stratili 55 mužov. Japonské vojská v ten istý deň vstúpili do Thajska. Na nasledujúci deň americký Kongres vyhlásil Japonsku vojnu. Nemecko a Taliansko potom vyhlásili vojnu USA. Dňa 10. decembra 1941 japonské letectvo potopilo v Siamskom zálive britskú bojovú loď Prince of Wales a bojový krížnik Repulse. Americká a britská flotila boli vážne poškodené a Japonci si mysleli, že už celkom ovládajú Tichomorie. Za päť mesiacov ich vojská obsadili Barmu, Hongkong, Singapur, Malajziu, Holandskú východnú Indiu (Indonéziu), Thajsko a Filipíny. Vpadli aj na Novú Guineu a ohrozovali severné pobrežie Austrálie. Austrália vyslala väčšinu svojich vojsk na pomoc Spojencom v Európe, a tak musela požiadať o ochranu Spojené štáty americké.

JAPONSKÉ STRATY NA MORI

V Pearl Harbor sa ale nepotopila celá americká flotila. V čase útoku boli na mori tri lietadlové lode, ku ktorým sa čoskoro pridali ešte dve nové lode. Japonské nádeje na ďalšiu expanziu zastavili r. 1942 dve veľké námorné bitky.
Bitka v Koralovom mori (4. – 8. mája) bola prvou námornou bitkou v dejinách, v ktorej nepriateľské lode neboli počas boja na dohľad. Bojovali v nej lietadlá štartujúce z lietadlových lodí. O jasnom víťazovi nemožno hovoriť, ale bitka zastavila japonské plány na inváziu do Austrálie. V júni Japonci naplánovali inváziu na dva malé, ale strategické ostrovy Midway a na Aleuty. Najprv plánovali zničiť americkú leteckú základňu na Midway. Američania ale dešifrovali japonské rádiové kódy a pripravili sa na útok.
V bitke o Midway (4. – 6. júna) americké letectvo z lietadlových lodí natoľko poškodilo japonské vojnové námorníctvo, že Japonci ustúpili. Midway bol rozhodujúcim víťazstvom pre americké jednotky a zvratom vo vojne v Tichomorí. Keď sa zastavil postup Japonska, začali Spojené štáty americké znovu dobýjať obsadené územia. V nasledujúcich troch rokoch Spojené štáty dobyli Marshallove, Gilbertove a Šalamúnove ostrovy, Ostrovy admirality, Mariány a Karolíny. Stadiaľ mohli bombardovať japonské mestá a priemyselné strediská. V septembri 1944 americké jednotky začali dobýjať Filipíny, zatiaľ čo britsko-indická armáda obsadzovala Barmu (Mjanmarsko). Americké vojská po prudkých bojoch dobyli začiatkom r. 1945 japonské ostrovy Okinava a Ivodžima.

JAPONSKÍ PILOTI KAMIKADZE

Kamikadze – „božský vietor“ je pomenovanie tajfúnu zoslaného nebesami, ktorý r. 1281 rozohnal lode mongolskej flotily. Na konci vojny v Tichomorí nebola núdza o japonských pilotov, ktorí dobrovoľne položili život za svojho cisára, keď lietadlami naloženými bombami narážali do spojeneckých plavidiel. Viac než polovica z celkového počtu 2 900 náletov kamikadze sa uskutočnila počas obrany ostrova Okinava. Kamikadze najčastejšie používali stíhačky Zero.

MIER V TICHOMORÍ 1945 – 1948

Japonci boli pripravení bojovať do posledného muža, aj keď americké vojská stáli už takmer na hraniciach ich krajiny. Zhodenie dvoch atómových bômb ich prinútilo vzdať sa.

Dobytie ostrova Okinava stálo život vyše 100 000 japonských a 12 000 amerických vojakov. Po týchto obrovských stratách sa spojeneckí velitelia obávali, že vpád do Japonska by sprevádzala smrť nespočetného množstva mužov. Vedeli, že Japonci budú pri obrane svojej vlasti bojovať do poslednej kvapky krvi, a odhadovali, že počas invázie by padlo až milión spojeneckých vojakov. V Spojených štátoch amerických zvolili r. 1944 už po prvý raz za prezidenta F. D. Roosevelta. Medzičasom americkí vedci vo veľkej tajnosti vyvíjali novú a strašnú zbraň – atómovú bombu. Roosevelt zomrel 12. apríla 1945 a jeho nástupca Harry S. Truman urobil významné rozhodnutie – zhodiť novú atómovú bombu na Japonsko.

JAPONCI SA VZDALI

Truman tvrdil, že použitie atómových bômb rýchlo ukončí vojnu a zachráni životy miliónov spojeneckých vojakov. Koncom júla 1945 dali Spojenci Japonsku ultimátum, že keď sa nevzdá, úplne ho zničia. Japonci sa nevzdali, a tak 6. augusta 1945 Američania zhodili atómovú bombu na Hirošimu. Zahynulo asi 130 000 ľudí. O tri dni zhodili druhú atómovú bombu na miesto Nagasaki, čo stálo život až 75 000 ľudí. Ďalšie tisícky zomreli neskôr na následky zranení a ožiarení. Použitie týchto bômb nakoniec presvedčilo Japoncov, aby sa v auguste 1945 vzdali. Druhá svetová vojna sa skončila 2. septembra 1945, keď sa Japonci formálne vzdali (zástupcovia Japonska s generálom Douglasom MacArthurom boli na palube americkej bojovej lode Missouri na podpísanie dokumentu o kapitulácii). V II. svetovej vojne zahynulo vyše dvoch miliónov Japoncov, 100 miest zničilo bombardovanie a priemyselná výroba sa prakticky zastavila. Japonskému priemyslu trvalo desať rokov, kým sa dostal na predvojnovú úroveň.

BOMBARDOVANIE HIROŠIMY

Americkí vedci udržiavali vývin atómovej bomby v tajnosti. Vo vojne sa použili len dve atómové bomby. Päťtonovú „Little Boy“ zhodil na Hirošimu americký bombardér B-29 Superfortress (najväčší bombardér použitý v II. svetovej vojne) Enola Gay 6. augusta 1945. O tri dni ďalší Superfortess Bockstar zhodil druhú atómovú bombu „Fat Man“ na mesto Nagasaki.