VZNIK FAŠIZMU A DRUHÁ SETOVÁ VOJNA
R. 1918 nazvali ľudia prvú svetovú vojnu „vojnou za ukončenie všetkých vojen“. Ľudstvo už nikdy nemalo pripustiť zabíjanie v takom veľkom rozsahu. R. 1920 vznikla Spoločnosť národov, ktorá mala pracovať na posilnení mieru. Veľké nádeje však trvali len krátko.
PRÍPRAVA VOJNY
Amerika i novozaložený štát ZSSR sa odmietli zapojiť do Spoločnosti národov, čím ju oslabili od samého začiatku. V tridsiatych rokoch 20. stor. ľudia venovali jej vyhláseniam iba malú pozornosť. Mierové dohody z konca 1. svetovej vojny sa ukázali ako prevažne nerealizovateľné. Príliš sa spoliehali na americkú ochotu podporovať nové nástupnícke štáty v Európe, ktoré mali tvoriť protiváhu Nemecku. Neriešili ani sporné otázky územného usporiadania – zárodky možných budúcich konfliktov, napríklad kto bude spravovať Sudety v československo-nemeckom pohraničí. Ameriku čoskoro pohltili vlastné problémy vrátane katastrofálnej hospodárskej krízy a nebola ochotná hrať vedúcu úlohu v európskych záležitostiach. Existovala reálna hrozba, že Októbrová revolúcia v Rusku a nepokoje, ktoré po nej nasledovali, sa rozšíria aj do iných krajín Európy. V Británií a Taliansku vypukli štrajky, v Maďarsku a Španielsku komunistami inšpirované povstania. Na komunistické ohrozenie reagovala v niektorých krajinách pravica nastolením vojenských režimov – v Bulharsku, Poľsku, Juhoslávii a Grécku. Silnela nová, pravicová politická teória – fašizmus. V Taliansku nastolil Benito Mussolini fašistickú vládu r. 1922. Vydal prísne zákony a na udržanie moci používal gangsterské a násilné metódy. V Španielsku vypukla v r. 1936 – 1939 krvavá občianska vojna medzi ľavicovou vládou a fašistami vedenými Frankom.
HITLER A NEMECKO
V rovnakom čase, keď sa v Taliansku a v Španielsku dostávali k moci fašisti, nemecká NSDAP (nacistická strana), vedená rakúskym vojakom Adolfom Hitlerom, získala významnú podporu v parlamentných voľbách r. 1932. Podobne ako rad ďalších krajín i Nemecko muselo čeliť hospodárskej kríze. Bez práce bolo 6 miliónov osôb z celkového počtu 10 miliónov práceschopného obyvateľstva. Nemecké peniaze prakticky nemali žiadnu hodnotu a ľudia zápasili s nedostatkom potravín. Uverili Hitlerovým nacistom ponúkajúcim nádej na zlepšenie. R. 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom a získal tak úplnú kontrolu nad štátom. Rýchlo uviedol do života program prestavby nemeckého štátu. Za príčinu nemeckých problémov označil komunistov a Židov, prenasledoval ich, posielal do koncentračných táborov. NSDAP ovládla všetko a trestala každého, kto sa odvážil neposlúchať. R. 1938 Hitler zabral Rakúsko a požadoval od Česko-slovenska pohraničné oblasti. V Mníchove sa predsedovia vlád Británie a Francúzska pokúsili vyjednať mierovú dohodu, ale už o šesť mesiacov neskôr Hitler rozbil Česko-slovensko (15.3.1939) a krátko na to vpadol do Poľska (1.9.1939). Ostatné národy už nemohli mlčať a nereagovať. O dva dni neskôr Británia a jej spojenci vyhlásili Nemecku vojnu.
VOJNA V TICHOMORÍ 1941 – 1945
Japonský útok na Pearl Harbor vrhol Spojené štáty americké do II. svetovej vojny. Japonci po počiatočných úspechoch začali ustupovať z dobytého územia.
Japonsko sa v septembri 1940 spojilo s Nemeckom a Talianskom, ale nezapájalo sa zatiaľ do bojov. Po invázii do Číny r. 1937 sa Japonsko dostávalo pod čoraz väčší nátlak Spojených štátov, aby stadiaľ stiahlo svoje vojská. Vojna v Tichomorí sa začala 7. decembra 1941, keď japonské letectvo zo šiestich lietadlových lodí uskutočnilo nevyprovokovaný útok na americkú námornú základňu v Pearl Harbore na Havajských ostrovoch. Zahynulo vyše 2 400 amerických vojakov a námorníkov a zničených alebo vážne poškodených bolo 14 veľkých lodí. Japonci stratili 55 mužov. Japonské vojská v ten istý deň vstúpili do Thajska. Na nasledujúci deň americký Kongres vyhlásil Japonsku vojnu. Nemecko a Taliansko potom vyhlásili vojnu USA. Dňa 10. decembra 1941 japonské letectvo potopilo v Siamskom zálive britskú bojovú loď Prince of Wales a bojový krížnik Repulse. Americká a britská flotila boli vážne poškodené a Japonci si mysleli, že už celkom ovládajú Tichomorie. Za päť mesiacov ich vojská obsadili Barmu, Hongkong, Singapur, Malajziu, Holandskú východnú Indiu (Indonéziu), Thajsko a Filipíny. Vpadli aj na Novú Guineu a ohrozovali severné pobrežie Austrálie. Austrália vyslala väčšinu svojich vojsk na pomoc Spojencom v Európe, a tak musela požiadať o ochranu Spojené štáty americké.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Druhá svetová vojna
Dátum pridania: | 17.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | lamartina | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 554 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.8 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 8m 0s |
Pomalé čítanie: | 12m 0s |
Podobné referáty
Druhá svetová vojna | SOŠ | 3.0109 | 314 slov | |
Druhá svetová vojna | SOŠ | 2.9597 | 6844 slov | |
Druhá svetová vojna | SOŠ | 2.9469 | 812 slov | |
Druhá svetová vojna | SOŠ | 2.9477 | 1499 slov | |
Druhá svetová vojna | SOŠ | 2.9251 | 808 slov | |
Druhá svetová vojna | SOŠ | 2.9319 | 3307 slov | |
Druhá svetová vojna | SOŠ | 2.9923 | 400 slov | |
Druhá svetová vojna | GYM | 2.9496 | 3774 slov | |
Druhá svetová vojna | GYM | 2.9674 | 529 slov | |
Druhá svetová vojna | ZŠ | 2.9565 | 1569 slov |