Taliansko

Pozostávalo z ôsmych štátov: Sicílske ( Neapolské ) kráľovstvo, Pápežský štát, Lombardsko, Toskánsko, Parma, Modena, Benátsko a Piemont ( Sardínske kráľovstvo). Všetky okrem Piemontu boli súčasťou Rakúskeho impéria. Preto bolo na čele zjednocovacieho procesu. Prvá vojna za nezávislosť prebehla v roku 1848/49, ale neúspešne. Boli porazení Rakúskou armádou. V roku 1859 viedli druhú vojnu za nezávislosť. Na jej čele boli piemontský kráľ Viktor Emanuel II., jeho minister Camilio Cavour a Giuseppe Garibaldi. Viktor Emanuel a Cavour začali zjednocovanie cestou vojny i diplomacie na severe. Cavour vyjednal s Napoleonom III. dohodu, podľa ktorej za pomoc vo vojne Francúzsko získa Savojsko a Nice. Rakúsko sa o dohode dozvedelo a urýchlene poslalo armádu. Boli ale porazení v bitkách pri Magente a Solferine.


Rakúsko tak stratilo Lombardsko. Vojna bola však rýchlo ukončená. V Modene, Parme a Toskánsku sa plebiscitom snažili pridať k vznikajúcemu štátu ale zatiaľ neúspešne. Garibaldi si myslel, že Taliansko sa nikdy nezjednotí bez podpory ľudu. Preto začal zjednocovací proces na chudobnom juhu. V máji 1860 sa vylodil na Sicílii v meste Marsala. Postupne sa k nemu pridávali miestni ľudia. Po troch dňoch bojov dobil Palermo a tak aj Sicíliu. Až vtedy ho začal podporovať aj Cavour. Garibaldi sa následne vylodil na juhu Talianska a dobil Neapol. To využil Cavour tak, že vyhlásil pripojenie týchto oblastí k Piemontu. V marci 1861 zasadal v Turíne prvý celotaliansky parlament ktorý 17.3.1861 vyhlásil Talianske kráľovstvo na čele s Viktorom Emanuelom. Hlavným mestom sa stal Turín. Chýbali už len dve územia a to Benátsko a Rím. Benátsko sa pripojilo v roku 1866. K úplnemu zjednoteniu došlo roku 1870 pripojením cirkevného štátu, ktorý získali od Francúzov. Rím sa tak stal hlavným mestom.

Nemecko

Na Viedenskom kongrese vznikol Nemecký spolok, ktorý mal 35 štátov a 4 slobodné mestá. Ríšsky snem sa schádzal vo Frankfurte nad Mohanom, no bol prakticky nefunkčný. Najsilnejším štátom spolku bolo Prusko, ktoré sa snažilo zbaviť sa vplyvu Rakúska. Preto sa stalo vedúcim štátom zjednocovania. Okrem toho im išlo o získanie mocenského postavenia v Európe a ekonomického rozvoja. V roku 1862 bol vymenovaný cisárom Wilhelmom I. za kancelára Otto von Bismarck. Rozhodol sa, že zjednotí Nemecko za každú cenu- krvou a železom. Zameral sa na susedov.

V roku 1864 napadol najskôr Dánsko. Roku 1866 vyhlásil Rakúsku vojnu, vypukla prusko-rakúska vojna, z ktorej vyšlo víťazne Prusko. Porazili Rakúšanov v bitke pri Hradci Královej. Prusko získalo ďaľšie územia a Rakúsko muselo vystúpiť z Nemeckého spolku. Prusy následne rozpustili Nemecký spolok a založili Severonemecký spolok, ktorý tvorilo 22 štátov. 1867 prijali ústavu a bola vytvorená spolková rada, ktorej predsedom sa stal Bismarck. 1870 začali prusko-francúzsku vojnu. Išlo v nej o sporné územia Alsasko a Lotrinsko. Francúzi boli porazení v bitke pri Sedane. 18.1.1871 v zrkadlovej sieni Versailles bolo podpísané vyhlásenie Nemeckého cisárstva. Cisárom sa stal Wilhelm I. a kancelárom Otto von Bismarck.