Náboženstvo Mayov

Mayovia verili, že veci v prírode ako stromy, skaly, boli obývané duchmi, so zázračnými silami. Uctievali veľa bohov, v podobe ľudí, alebo zvierat. Verili, že boh slnka každý deň musí prekročiť oblohu, kým nepríde do temnoty, kde sa z neho stane čierny jaguár. Verili, že žijú na obrovskej korytnačke, a že ich svet nie je jediný.
Bohovia a bohyne- náboženstvo Mayov bolo mnohobožstvo. Vyznávali veľa bohov a bohýň.
Najvýznamnejším bol pre nich boh Itzamma, o ktorom si mysleli, že vymyslel umenie písma a je pánom myslenia. Jeho ženou bola Ixchel, bohyňa tkáčstva a narodenia.

Šamani a kňazi- Mayovia boli tvrdo presvedčení o tom, že ich životy ovplyvňujú rôzny duchovia. Ich šamani a miestni liečitelia boli úzko spätí s ríšou duchov. Verili, že šamani dokážu odohnať zlých duchov a vyliečiť chorých. Na základe svojho kalendára dokázali určiť vhodný čas na sejbu a lov. V malých osadách bol šaman zároveň aj vládca.

Obrady a ceremónie- rituály religióznych ceremónií boli uskutočňované miestnym chrámovým kňazom. Veľmi významné boli obety pre bohov. Kňazi prinášali soškám bohov jedlá a nápoje. Každý mesiac sa slávil, ale najväčšia oslava bola na začiatku nového roka. Vtedy si obyvatelia čistili domy a pripravovali slávnostné jedlá. Tanec zohral pri oslave vždy najväčšiu úlohu. Pri každej príležitosti sa tancovali iné tance. Muži a ženy tancovali oddelene.

Život po smrti- podľa predstáv Mayov človek po smrti klesne do podsvetia Xibalba. Prechádzalo sa deviatimi úrovňami. V každej úrovni vládol iný boh. Najlepší bol raj a najhoršie peklo. Vládcovia, bojovníci, ktorí zomreli vo vojne a ženy našli svoj pokoj v raji a tí, ktorí spáchali niečo veľmi zlé skončili v pekle, kde boli mučení.

Chrámy Mayov

Mestá Mayov, ako napríklad Copan v Hondurase, sa stavali okolo kultúrnych stredísk. V takýchto mestách sa nachádzali kráľovské paláce a chrámové pyramídy. Iba kňazi sa mohli dostať do najvyššie položenej miestnosti pyramídy, kde vykonávali obrady a uctievali bohov. Zároveň vykonávali na najvyššie položenom mieste astronomické pozorovania. Archeológovia objavili, že tieto pyramídy boli hrobkami kráľov, kráľovien a vysokopostavených kňazov. Iní, napr. významní vedci boli pochovávaní v iných menších hrobkách a pyramídach.

Čo robili ľudia v chrámoch- najviac chrámov slúžilo na zabíjanie obetí bohom. Obeťami boli zvieratá i ľudia zatratení bohom, napr. vojnoví väzni. Niektorí boli spustení dolu schodmi chrámu, niektorí zase hodení na obetnú skalu.

Pyramídy Mayov- práca na pyramídach Mayov niekedy trvala aj niekoľko desiatok rokov. Chrámy sa vždy prestavali na väčšie. Najčastejšie sa pyramídy stavali z vápenca. V blízkosti mesta Copan sa použili kamene zo sopky. Špička pyramídy bolo posvätné miesto. Nachádzala sa tam obradná sieň. Na schodoch jednej z pyramíd v meste Copan bolo na každom schode vyryté meno panovníka, ktorý tu vládol.

Sochy Chacmool- pololežiaca soška Chacmool, drží v rukách kamennú misku. Pravdepodobne slúžila na to, aby prijal boh obeť, do misky vložili srdce obete. Soška Chacmool, ktorá bola objavená pri meste Chichen Itza v Mexicu, zodpovedala času neskorých Mayov.

Spoločenstvo Mayov

Panovníci Mayov žili s rodinou a sluhmi v kamenných palácoch neďaleko kulturnych stredísk mesta. Osadám v blízkosti mesta vládol panovník mesta. Vysoko postavení kňazi a bojovníci pomáhali panovníkovi pri vládnutí a ochrane krajiny. Takýmto spôsobom bohatli mestá ako napríklad Copan a Tikal.

Rodina- spoločenstvo Mayov sa zakladalo na vzťahoch v rodine. Manželstvo bol dôležitý obrad a mená detí sa určovali podľa mien otca a mamy. Keď sa mladý muž oženil, strávil určitý čas pri rodičoch nevesty. Potom musel postaviť dom v blízkosti rodičovského domu. Vojnová taktika- mestské štáty Mayov viedli obvykle medzi sebou vojnu. Niekedy bojovali za účelom rozšíriť územie, ale zväčša išlo o získanie vojnových zajatcov a otrokov, ktorí boli neskôr obetovaní bohu. Samotní králi sa zúčastňovali vojen, no keď ich chytili a uväznili, väčšinou sa nevrátili živí naspäť. Dokonca aj najsilnejšie mestá môžu padnúť. Takto bolo dobyté silné mesto Tikal 562 bojovníkmi malého mesta Calakmul.

Mestské štáty- mestá a susedné územia kráľa boli rôzne veľké. Niektoré, napríklad Bonampak, boli malé mestá a dostali sa do nadvlády iných, veľkých štátov. Iné, ako Copan a Palenque boli veľké. Centrum Tikal bolo najväčšie objavené mesto Mayov. Zaberalo plochu 12 kilometrov štvorcových, ale jeho sila mala svoje účinky aj oveľa ďalej. Malo dokonca 70 000 obyvateľov.

Vzostup Aztékov

Niekdajší Aztékovia, kočovníci a lovci, sa usadili na severe Mexica. V 12. storočí sa tento bojovný ľud dostal až do pohorí na juhu Mexica. Vládca Aztékov ponúkal okolitým mestským štátom svojich bojovníkov ako platených vojakov- ŽOLDNIEROV. Podľa aztéckej legendy, tí bojovníci, ktorí sa stali žoldniermi, po vojne museli hľadať znamenie. To znamenie bol orol, sediaci na kaktuse s hadom v zobáku. Znamenalo to, že sa tam mali usadiť a strážiť toto územie. V roku 1325 našiel jeden kmeň toto znamenie. Bolo na močiaristom ostrove v Texickom jazere. Usadili sa tam a vybudovali osadu menom Tenochtitla. Vysušili pôdu a postavili vodné hrádze okolo mesta. V roku 1400 bolo mesto Tenochtitla najvýznamnejším v Aztéckej ríši a stalo sa aj hlavným mestom Aztékov.
Tenochtitla sa vyvinula na ostrovné mesto, ktoré bolo spojené kanálmi do štyroch štvrtí. V strede každej štvrti sa nachádzalo kultúrne centrum. Na znak vďačnosti bohovi slnka a vojny Huitzilopochtlovi postavili obrovskú kamennú pyramídu. Keď Aztékovia zväčšovali svoje územia, Aztécka ríša zaberala takmer celé Stredné Mexico. Hlavné mesto Tenochtitla sa stalo husto zaľudneným mestom a malo okolo 300 000 obyvateľov.

Aztécka dedina

Aztécke dediny sa nachádzali blízko polí, na ktorých pracovali muži. Mnohé z nich boli len malé dedinky, v ktorých nežilo viac ako 50 rodín. Jednoduché domy boli postavené z hlinených tehál, alebo z prútia zmiešaného s hlinou. Veľa rodín žilo iba v jednej miestnosti, kde na prútených kobercoch jedli, sedeli a spali. Podľa majetku si neskôr stavali miestnosti na spanie a umývanie. Ženy celý deň ostávali v dedine, kde varili, prali, tkali koberce a starali sa o výchovu a obživu detí. Remeselníci väčšinou pracovali pod holým nebom, ale vo väčších mestách vlastnili veľké dielne.
Náboženstvo Aztékov

Aztékovia verili, že žijú v piatej dobe - dobe slnka a to preto, lebo predchádzajúce doby zničili napríklad šelmy, víchrice, oheň a povodne. Verili, že toto obdobie zanikne vďaka slnku, ktoré vyvolá obrovské zemetrasenie. Aztékovia verili vo viacerých bohov a dávali im krvavé obete, aby ich sily ostali rovnako silné a aby udržali bohovia svet v rovnováhe. Toto bol dôvod, prečo v každej kultúre zohrali obete veľkú úlohu. Tieto rituály boli vykonávané kňazmi, ktorí mali neupravené vlasy, tmavé oči, hrôzostrašný pohľad, ale v aztéckej kultúre mali vysoké postavenie v spoločnosti.

Kňazi- aztécki kňazi neboli zodpovední len pre rituály a ceremónie, ale patrili im aj školy a umelecký život mesta. Často pochádzali z kráľovského rodu.Dvaja aztécki veľkňazi mali postavenie hneď za vládcom.
Patrili im chrámy bohov Huitzilopochtli
a Tlalov, na špičkách ktorých mali vlastné tróny. Často boli nízkopostavení kňazi aj bojovníkmi, ktorí vo vojne niesli obrazy a sochy svojich bohov. Aztékovia mali tiež kňazov- ženy, ktoré sa modlili k bohom kukurice a zeme.

Aztécky kalendár- Podobne ako Mayovia, aj Aztékovia mali dva kalendáre. Predpovedajúci, ktorý mal 260 dní, bol predpovedaný kňazmi a mal veľký náboženský význam. Slnečný kalendár mal 365 dní a bol používaný pri každom ročnom období ako kalendár sejby a lovu . Tieto kalendáre sa zhodovali každých 52 rokov. Vždy v čase zhody kalendárov, sa prichystala obrovská oslava.

Mytológia- Aztékovia videli Zem ako plochú dosku, ktorá bola obklopená morom a veľký strom nesie ťarchu neba. Verili, že človek bol stvorený v ich tzv. 5. dobe. Dobe slnka. Veria v bohov stvoriteľov. Verili v to, že

boh Quetzalcoatl odišiel do podsvetia a priniesol na zem niekoľko kostí. Oblial ich svojou krvou, pomlel ich na prach a vyformoval prvých ľudí.

Ľudské obete- zvolené ľudské obete museli vyjsť po schodoch až na vrch obetnej pyramídy. Potom kňaz položil hruď obete na obetnú skalu a ostrým kameňom jej prepichol srdce, ktoré následne vybral z tela. Niektorí ostrým kameňom prerezali obeti hrudný kôš a vytrhli srdce. Srdce bolo totiž najvzácnejšie, čo v tej dobe mohli bohom z človeka obetovať. Vytrhnuté srdce položili na kamennú misku a telo mrtvého pustili dole schodmi. Nakoniec sa z tela vybralo mäso a pri danej príležitosti sa zjedlo.