Úvod

Na písanie tejto práce ma inšpirovala nemecká kniha o Mayoch, Aztékoch a Inkoch. V tejto práci sa snažím súčasnému čitateľovi priblížiť život v minulosti.
Kultúra Mayov vznikla asi roku 1000 p. n. l. Usadili sa v Strednej Amerike na poloostrove Yucatán. Je to časť dnešného Mexika a Guatemaly.
Aztékovia sa usadili v Mexiku. Ich vyspelú kultúru dobyl roku 1519 španielsky moreplavec Hernán Cortéz.
Inkovia sa usadili v Južnej Amerike na území dnešného Chille a Peru. Inkov dobyli taktiež španielski moreplavci v roku 1528 Francisco Pizzaro a Diego Almagro.

Príchod prvých obyvateľov Ameriky

Prví obyvatelia sa prisťahovali do Strednej Ameriky, Južnej Ameriky a Andských regiónov už pred niekoľko tisíc rokmi. Keď sa títo skorí obyvatelia Ameriky udomácnili a začali s rozvojom poľných prác, vznikali zároveň aj nové kultúry. V Mezoamerike založili Mayovia v rokoch 250 – 900 nášho letopočtu najvyspelejšiu kultúru. Neboli však jedinými. Olmekovia budovali kolosálne sochy ich panovníkov, kým iné národy budovali mestá ako Monte Alban a Teotihuacan. Po zániku Mayov, sa zmocnili územia Toltékovia. V 12. storočí prenikli na juh krajiny Aztékovia, kde vybudovali v Strednom Mexiku ich veľkolepé hlavné mesto.

Ďalej južne, v Andskom pohorí, na území dnešného Peru, vznikli kultúry Chavinov, Nascov, Mocheov a iné národy tiahli ďalej na juh. Neskôr zosilnela jedna z týchto kultúr a vznikla gigantická ríša Inkov. Až do konca 15. storočia nevedeli Európania skoro nič o vysoko vyspelých kultúrach Severnej a Južnej Ameriky. Ale reči o zlate a neopísteľných bohatstvách prilákali španielskych a portugálskych panovníkov na začiatku 16. storočia objaviť Nový svet. Delami, strelnými zbraňami a železnými mačetami sa im v krátkosti času podarilo zničiť ríše Inkov a Aztékov.

Veľa oltárnych pyramíd, hrobiek a miest týchto vyspelých kultúr pohltil prales, alebo boli schátrané. Potom sa ale začali výskumné archeologické výpravy na obnovenie ruín a na vytvorenie si obrazu o živote ľudí a panovníkov v minulosti.

Mezoamerickí pôvodní obyvatelia

Prví obyvatelia Mezoameriky alebo Strednej Ameriky boli sťahovaví, lovili zver, zbierali rastliny a rybárčili pri pobrežiach. Boli to obyvatelia obdobia pred klasickým rozvojom kultúry Mezoameriky približne v rokoch 2000 pred naším letopočtom do roku 250 nášho letopočtu. Približne roku 1000 pred naším letopočtom sa usídlili niektoré národy v tropických pralesoch na poloostrove Yucatán a na severe dnešného štátu Guatemala. V tomto čase poznali Olmekovia pri Golfskom pobreží už kultúrne strediská a obrovské skulptúry.

Z ich stredozemia pri pobreží Mexického golfu mali Olmekovia obrovský vplyv na celé územie. Kultúra Mayov cítila na vlastnej koži tento vplyv. Obyvatelia blízko pobrežia potrebovali kamenné bloky a drahokamy z vysokohorských oblastí na výstavbu chrámov a skulptúr. Vysokohorskí obyvatelia vymieňali tieto nerasty za soľ, cukor, med a kakao. Takto vznikol dobre premyslený výmenný reťazec medzi jednotlivými, výškovo rozdielnymi oblasťami krajiny.

Výpravy, lovci, zberači prekročili pred 17 000 rokmi Berringov priesmyk z Ázie. Pokračovali ďalej na juh a osídlili všetky regióny Severnej a Južnej Ameriky.

Olmekovia- obyvatelia Golfského pobrežia začali
približne od roku 1200 p. n. l. budovať mestá a kultúrne strediská. Dve najznámejšie sú San Lorenzo a La Venta. Olmekovia zhotovovali malých bôžikov a sošky, ale zároveň aj obrovské kamenné hlavy, ktoré pravdepodobne predstavovali ich panovníkov.

Teotihuacan- antické mesto Teotihuacan dostalo jeho pomenovanie od Aztékov, ktorí objavili jeho ruiny. V ich jazyku to znamená ´´Miesto Božie´´. Mesto vzniklo asi 200 rokov p. n. l. Z malej osady sa mesto stalo stredobodom obchodných ciest. Bolo postavené ako jedna veľká šachovnica a asi v r. 500 n. l. malo 200 000 obyvateľov. O 200 rokov neskôr z veĺkej časti vyhorelo a stratilo silu a potrebný vplyv.

Zapotékovia- 500 rokov p. n. l. založili ich hlavné mesto Monte Alban v pohorí Oaxaca. V blízkosti kameňolomov mesta vytvárali terasovité polia, kde pestovali výživné rastliny. Skorí Zapotékovia museli mať kontakt s poslednými Olmékmi.
Poľné práce Mayov

Najväčšia časť Mayov boli roľníci. Na získavanie ornej pôdy museli klčovať lesy. Museli hľadať tiež cesty na zavodňovanie polí. Vymysleli tzv. AKVADUKT. Je to spôsob prepravy vody na veľké vzdialenosti. Mayovia nevyužívali žiadne poľnohospodárske zvieratá ako napríklad kone, ale boli závislí od svojich síl.

Pestované rastliny- kukurica, fazuľa a tekvica boli najdôležitejšími pestovanými rastlinami Mayov. Väčšina roľníkov pestovala to, čo jeho rodina potrebovala, no neskôr začali pestovať aj bavlnu a kakao, ktoré sa dali dobre vymeniť. V záhradách Mayov sa nachádzali rôzne tropické druhy ovocia ako papaya, sapotilli a avokádo. Sladké zemiaky a chilli papričky sa pestovali tiež.

Lov a rybolov- Mayovia lovili divú zver ako napríklad jelene, zajace a pekaris, zver podobná našej divej svini. Zväčša ich lovili šípmi a lukom. Do pascí lovili zvieratá aktívne v noci. Napríklad tapíre. Pri pobreží používali lovci siete a háky.

Jedlá- Čas na hlavné jedlo bol neskoro popoludní, keď prichádzali muži z polí a lovu. Ženy sa zaoberali varením skoro celý deň. Najprv jedli muži, až potom ženy s dievčatami. Zvyšky sa potom dojedali na raňajky.

Kalendár a písmo
O Mayoch sa môžeme dozvedieť tak veľa preto, lebo si vyvinuli vlastné, obrázkové písmo. Na steny domov, chrámov a palácov vyrývali knihy a podpisy. Tie vydržali omnoho dlhšie ako ich neskoršie knihy z kôry (prvého papiera), pretože tie boli po príchode Španielov väčšinou zničené. Ale aj texty v domov zmazala voda a tie, ktoré sa zachovali, boli ťažko rozlúštiteľné.

Kalendár- Mayovia poznali číselný systém a dva kalendáre. Letný kalendár a predpovedajúci kalendár. Každý mal iný počet dní a zhodovali sa len každých 52 rokov.

Prvý sa zakladal na obehu Zeme okolo Slnka a mal 365 dní. Ich rok sa rozdeľoval na 18 mesiacov a v každom bolo 20 dní. Zároveň mali v roku 5 dní, ktoré pre nich znamenali dni nešťastia. Druhý kalendár bol predpovedajúci, ten mal 260 dní. Mesiac mal 20 dní, ktoré boli každé kombinované číslami 1 – 13. Vedeli si vypočítať, ktorý deň je šťastný, alebo nešťastný.

Astronómia- kňazi Mayov boli zároveň aj astronómmi. Pravdepodobne určovali pomocou prekrížených palíc pozíciu hviezd z vrcholov chrámov. Pozorovali umiestnenie Slnka, Mesiaca a hviezd. Vedeli presne vypočítať, ako dlho trvá, kým Mesiac obehne raz Zem, alebo Zem obehne raz okolo Slnka. Vedeli zostaviť tabuľky, kedy nastane zatmenie Slnka.