Pridali samohláskové zvuky k starým fénickým znakom = abeceda s dvadsiatimi štyrmi písmenami.
Študenti písali do tabuľky pokrytej voskom. Používali na to stylus = pero – s tupým koncom sa gumovalo.
Bohovia z hory Olymp
Oblakmi zahalený vrchol hory Olymp bol domovom bohov a bohýň gréckeho sveta. Dvanásti olympský bohovia, ktorým vládol Zeus, mali ľudskú podobu, ale boli nesmrteľný – nikdy nemohli zomrieť. Trápili ich dokonca aj také ľudské neduhy, ako bola žiarlivosť či nevera. Gréci verili, že bohovia ich vždy sledujú. Mali moc spôsobiť im v živote dobro i zlo. Vo väčšine domov boli malé svätostánky. Gréci takmer denne uctievali bohov. Modlili sa k AFRODITE – bohyni lásky a DEMETRE- mala moc pomôcť plodinám, aby boli silné a vysoké. Báli sa POSEIDONA, ktorý vedel dotykom svojho trojzubca spôsobiť zemetrasenie alebo vyvolať silnú búrku na mori. Gréci robili, čo len mohli, aby si naklonili bohov. Stavali nádherné chrámy a prinášali zvieracie obety, aby si získali ich priazeň. Na počesť bohov organizovali procesie, divadelné predstavenia a atletické hry.
Podsvetie
Grékov pochovávali s mincou (obolom) v dlani, aby mohli zaplatiť prievozníkovi CHÁRONOVI za cestu cez rieku STIX do podsvetia. Ak žili cnostným životom, verili, že ich prievozník povezie na ELIZEJSKÉ POLIA, miesto večného šťastia. Zlí ľudia boli odsúdení do TARTARU, pekelného miesta v podsvetí, kde museli trpieť večným trestom. Podsvetiu vládol HÁDES, boh mŕtvych.
Bohovia
- ARES – boh vojny, syn DIA a HÉRY - nebol veľmi obľúbený, lebo Gréci, aj keď boli ustavične vo vojne, tak ako väčšina ostatných národov dávali prednosť životu v mieri
- AFRODITA – bohyňa lásky a krásy, dcéra DIA a DIÓNY
- podľa tradície sa zrodila na Cypre z morskej peny
-manželka mrzského a neokrôchaného boha Hefaista, potešovala sa s bohom Areom , ale pristihol ich Hefaistos a na ich nevydarenom dobrodrúžstve sa zabával celý Olymp - HERMES – posol bohov a ochranca cestujúcich, syn DIA a MAI
- vynašiel flautu
- je zobrazovaný ako mladý, svižný bôžik v okrídlených sandáloch, ktoré mu umožňovali rýchlejšie bežať
- v ruke držal palicu, ktorú dostal od Apolóna a okolo ktorej sa vinuli dva skrížené hady - HESTIA - bohyňa rodiny a domova, sestra DIA a dcéra KRONA a RHEI
- zosobňovala domáci kozub a z tejto funkcie vyplývala jej určitá nehybnosť, ktorá ju vylučovala z akýchkoľvek dobrodrúžstiev
- uctievali ju v každej rodine
- v archaickom období ju zobrazovali v zástupoch a zhromaždeniach bohov, ktoré vtedajšie umenie s obľubou spracúvalo - POSEIDON – boh zemetrasenia, mora, koňov a býkov, brat DIA a syn KRONA a RHEI
- zdá sa, že mal moc aj nad tečúcimi vodami, prameňmi a jazerami
- jeho charakteristický znak bol trojzubec
- z jeho stykov s bohyňami alebo smrtelníčkami vznikali poväčšine obludné stvorenia ako napríklad Pegas, alebo kyklop Polyfémos
- uctievali ho najmä námorníci
- umelci ho zobrazovali rovnako ako Dia akurát že mal trojzubec, bez neho sa nedali od seba rozoznať - ATÉNA – bohyňa múdrosti, umenia a vojny, dcéra DIA
- Diovi vystúpila z hlavy keď bol v plnej zbroji
- chránila si panenstvo
- zobrazovali ju s prilbou, kopijou a najmä štítom z kozej kože, ktorým sa kryla a na ktorom bola pripevnená halva GORGÓNY
- vzývali je ženy, ktoré priadli a tkali vlnu, robotníci a remeselníci - ZEUS – hlavný boh, boh nebies a hromov, syn KRONA a RHEI
- bol ozbrojený bleskom
- iba lesť jeho matky Rhei zabránila jeho otcovi Kronovi, aby ho hneď po narodení zhltol
- zobrazovali ho ako nie starého, ale muža vznešeného výzoru s tvárou lemovanou tvárou - HÉRA – bohyňa manželstva a rodenia detí a ochrankyňa vegetácie, manželka DIA
- sobášom s Diom sa stala najvyššou Gréckou bohyňou
- musela znášať Diovu prelietavú povahu - APOLÓN – boh Slnka, hudby a poézie, syn DIA a LÉTÓ
- jeho kult vznikol na ostrove Déle
- bol vzorom atletickej krásy a pôsobil ako veštec, bol popudivý, pyšný a tvrdý - ARTEMIS – bohyňa mesiaca, lovu a ochrankyňa dievčat, dcéra DIA a LÉTÓ
- v klasickom období predovšatkým panenská bohyňa
- zdá sa že pôvodne zdedila niektoré poverenia a dokonca aj niečo z osobnosti Veľkej ázijskej Matky, ktorá panovala nad živými tvormi
- na najstarších zobrazeniach má vzhľad tej na ktorej miesto nastúpila: v dlhom šate, s tiarou valcovitého tvaru a s dvoma krídlami na konci mušľovito zohnutými, po bokoch dve labute alebo dva levy, ktoré drží za krk alebo za laby. neskoršie dostala vzhľad mladého dievčaťa v krátkom rúchu s trochu chlapčenským výzorom: takto ju zobrazil v 4. storočí autor Artemidy s laňou- Zrejme Leochares- a takisto Praxiteles, ktorého Artemis Gabijská je všeobecne známa - HEFAISTOS – boh ohňa a kováčstva, syn DIA a HÉRY
- kríval: podľa jedných preto, lebo ho Zeus zhodil z Olympu, keď sa rozzúril, pretože sa Hefaistos pri jednej manželskej hádke zastal Héry a druhý tvrdia opak, vraj ho odvrhla od seba matka, lebo sa narodil chromý
- jeho manželka bola Afrodita - DEMETER – bohyňa úrody, najmä obilia
- vo svätyniach, kde ju uctievali, ale predovšetkým v atickej Eleuzíne, odohrávali sa tajné obrady takzvané mystéria (podrobnosti o týchto mystériach nevieme, ich hlboký zmysel pravdepodobne tkvel v myšlienke, že život je večný a ustavične sa obnovuje)
- umelci zobrazovali Demeter a jej dcéru Persefonu dosť podobne, obe vážne, prísne odeté v dlhom rúchu, Demeter ako sa patrí, má dôstojnejší vzhľad, ale obidve pôsobia láskavo. Demeter zvyčajne drží žezlo, fakľa ako pohrebný symbol býva častejším znakom Persefony - HÁDES – boh podsvetia (Herkules a Orfeus prenikli ako jediný živý do jeho ríše podsvetia), syn Krona, jeho manželka bola Persefona
starí Gréci ho oslovovali aj PLUTÓN, lebo sa báli povedať jeho meno
