Život Grékov

Rodinný život

Život gréckych žien bol sústredený okolo domu. Väčšina dievčat sa vydávala vo veku štrnásť až pätnásť rokov za oveľa starších mužov. Svadbu organizoval otec nevesty. Nevesta často videla prvý krát ženícha až v deň svadby. Vydatá žena preberala starostlivosť o domácnosť a výchovu detí. Ženy trávili väčšinu dňa v gynaikeirie, ženskej časti domu, kde boloticho, lebo bola ´daleko od ulice. V gynaikerie ženy tkali plátno pre rodinu a zabávali hostí. Okrem toho varili, alebo dozerali na sluhov pri príprave jedla. Vo väčšine rodín jedlo pozostávalo z chleba, rýb, syra a ovocia. Pri zvláštnych príležitostiach jedávali pečené spevavé vtáky, lúčne koníky, hady a iné delikatesy. Ženy sa nepovažovali za občanov, hoci ich manželia zastávali významné postavenie. Nemohli vlastniť pozemky a zúčastňovať na zhromaždeniach. Iba zriedka si mohli dovoliť opustiť dom a navštíviť divadlo alebo náboženské slávnosti.

Svadba

Deň pred svadbou nevesta nechala svoje hračky v Artemidinom chráme, čím symbolizovala koniec detstva. Okúpala sa v posvätnej pramenistej vode a obliekla sa do bieleho. Vo svadobný večer prišiel ženích požiadať o nevestu. Fakľový sprievod ich nasledoval od ženíchovho domu za spevu, so želaním najlepšieho a hádzaním ovocia a orechov, aby sa im darilo. Ženích preniesol nevestu cez prah.

Architektúra

Mnohé verejné budovy a chrámy boli postavené v troch štýloch: Dórsky
Iónsky
Korintský
Najjednoduchšie ako spoznať v akom štýle bola postavená budova, je pozrieť si vrchol stĺpov.

Dórsky: - sú rovné, končia sa štvorcom
-nachádzajú sa na najstarších budovách Grécka = PARTHEON
Iónsky: - sú zdobené dvoma vírmi (voluby)
-budovy sú jemnejšie a otvorenejšie
Korintský: - sú zakončené vyrezávanými listami

Moderné budovy postavené v tomto štýle sa považujú za budovy v klasickom štýle.

Grécky dom

Typický grécky dom bol postavený z nepálených tehál a mal ústredný dvor. Na dvore bol oltár, pri ktorom rodina uctievala bohov, a zavše aj malá záhrada. V domoch nebola tečúca voda, preto ju otroci prinášali zo studne. Spálne boli na hornom poschodí pri gynaikeirie, kde trávili celé dni ženy. Izby boli skromne zariadené, okrem jedálne, kam muži pozývali svojich hostí. V jedálni boli rozložené ležadlá a podlaha bola vykladaná mozaikou.

Hry na večierkoch

Na sympóziu, prepychovom večierku pre mužov, muži polihovali na ležadlách a hostili sa starostlivo pripravenými jedlami. Otroci podávali jedlá a víno a po večeri sa starali o zábavu tanečníci, hudobníci a akrobati. Hostia na sympóziu tiež hrali hry a dávali si hádanky.


Divadlo

Grékov často vyzývali, aby sa zúčastňovali na divadelných festivaloch, ktoré trvali aj niekoľko dní. V Aténach mesto kupovalo lístky pre ľudí, ktorí si to nemohli dovoliť. Na festivaloch herci uvádzali dva typy predstavení: tragédie (námety čerpali z príbehov o hrdinoch a o ich neúspechoch) a komédie, boli často drsné škandály, ktoré sa vysmievali z prominentných občanov. Občianska porota posudzovala a odmeňovala víťazného autora vavrínovou korunou. Medzi uznávaných autorov patrili Ais...chylos, Sofokles, Euripidos. Ich hry sa uvádzajú dodnes. Všetky role hrali muži, ktorí nosili masky s p.............tými výrazmi aby vystihli pred obecenstvom vek, žáner a nálady postáv. Niektoré amfiteátre mohli pojať až štrnásť tisíc divákov.

Gitara

Pri náboženských oslavách zvláštnych príležitostiach hudobníci často brnkali na CITARE. Tento nástroj bol predchodcom gitary, ktorej grécky pôvod sa zachoval v názve. Gréci milovali hudbu a spievali pri každej príležitosti. Mali piesne na oslavu žatvy, či narodenie dieťaťa, ba dokonca piesne na liečenie chorôb.

Obchod

Angora: Bolo to veľké trhovisko v centre každého veľkého mesta. Miestne obilie, mäso, ryby, syry a plodiny sa predávali popri nezvyčajných koreninách, textile a parfumoch z celého sveta. Obuvníci, hrnčiari a ostatní remeselníci pracovali v malých dielňach umiestnených jedna vedľa druhej v dlhých halách zvaných stĺporadie (STOA), ktoré lemovali námestie. Angora bola znakom živého obchodu medzi pevninským Gréckom, ostrovmi a pol. Územiami vo východnej časti Stredozemného mora obývanými Grékmi a cudzími krajinami. Gréci vyvážali olej, víno, drevo a luxusný tovar, ktorý bol u nich ťažko dostupný.
Obchod dovoľoval mestám, aby prerástli hranice, ktoré dovtedy určovala tamojšia výroba potravín. Napríklad Athény dovážali až dve tretiny obilia, potrebovaného pre život tamojších obyvateľov.

Otroci

Otroci sa zvyčajne dostávali do Grécka ako vojnový zajatci. Tvorili asi dvadsaťpäť percent obyvateľstva a vykonávali väčšinu ťažkej práce. Pracovali na poliach a v domoch, čím umožňovali občanom získať voľný čas na debaty v zhromaždení.

NA SÚDE

Vodné hodiny
Počas procesu jeden porotca fungoval ako sudca, štyria dobrovoľníci zratúvali hlasy a jeden mal na starosti vodné hodiny. Boli navrhnuté preto, aby udržali na uzde utáraných rečníkov a udržali svižný priebeh procesu. Rečníci mali asi šesť minút na to, aby predniesli svoju záležitosť – čas za ktorý voda pretiekla. Únavných rečníkov zhromaždenie vypískalo.

Žetóny poroty
Porotcovia dostali pred hlasovaním dva žetóny. Stred zakryli palcom a ukazovákom, aby nikto nevidel, ako hlasujú a vhodili žetón do škatule. Žetón s plným stredom znamenal nevinu a prázdny vinu.

Grécka abeceda

Pridali samohláskové zvuky k starým fénickým znakom = abeceda s dvadsiatimi štyrmi písmenami.
Študenti písali do tabuľky pokrytej voskom. Používali na to stylus = pero – s tupým koncom sa gumovalo.

Bohovia z hory Olymp

Oblakmi zahalený vrchol hory Olymp bol domovom bohov a bohýň gréckeho sveta. Dvanásti olympský bohovia, ktorým vládol Zeus, mali ľudskú podobu, ale boli nesmrteľný – nikdy nemohli zomrieť. Trápili ich dokonca aj také ľudské neduhy, ako bola žiarlivosť či nevera. Gréci verili, že bohovia ich vždy sledujú. Mali moc spôsobiť im v živote dobro i zlo. Vo väčšine domov boli malé svätostánky. Gréci takmer denne uctievali bohov. Modlili sa k AFRODITE – bohyni lásky a DEMETRE- mala moc pomôcť plodinám, aby boli silné a vysoké. Báli sa POSEIDONA, ktorý vedel dotykom svojho trojzubca spôsobiť zemetrasenie alebo vyvolať silnú búrku na mori. Gréci robili, čo len mohli, aby si naklonili bohov. Stavali nádherné chrámy a prinášali zvieracie obety, aby si získali ich priazeň. Na počesť bohov organizovali procesie, divadelné predstavenia a atletické hry.

Podsvetie

Grékov pochovávali s mincou (obolom) v dlani, aby mohli zaplatiť prievozníkovi CHÁRONOVI za cestu cez rieku STIX do podsvetia. Ak žili cnostným životom, verili, že ich prievozník povezie na ELIZEJSKÉ POLIA, miesto večného šťastia. Zlí ľudia boli odsúdení do TARTARU, pekelného miesta v podsvetí, kde museli trpieť večným trestom. Podsvetiu vládol HÁDES, boh mŕtvych.

Bohovia

1. ARES – boh vojny, syn DIA a HÉRY - nebol veľmi obľúbený, lebo Gréci, aj keď boli ustavične vo vojne, tak ako väčšina ostatných národov dávali prednosť životu v mieri
2. AFRODITA – bohyňa lásky a krásy, dcéra DIA a DIÓNY
   - podľa tradície sa zrodila na Cypre z morskej peny
   -manželka mrzského a neokrôchaného boha Hefaista, potešovala sa s bohom Areom , ale pristihol ich Hefaistos a na ich nevydarenom dobrodrúžstve sa zabával celý Olymp
3. HERMES – posol bohov a ochranca cestujúcich, syn DIA a MAI
   - vynašiel flautu
   - je zobrazovaný ako mladý, svižný bôžik v okrídlených sandáloch, ktoré mu umožňovali rýchlejšie bežať
   - v ruke držal palicu, ktorú dostal od Apolóna a okolo ktorej sa vinuli dva skrížené hady
4. HESTIA - bohyňa rodiny a domova, sestra DIA a dcéra KRONA a RHEI
   - zosobňovala domáci kozub a z tejto funkcie vyplývala jej určitá nehybnosť, ktorá ju vylučovala z akýchkoľvek dobrodrúžstiev
   - uctievali ju v každej rodine
   - v archaickom období ju zobrazovali v zástupoch a zhromaždeniach bohov, ktoré vtedajšie umenie s obľubou spracúvalo
5. POSEIDON – boh zemetrasenia, mora, koňov a býkov, brat DIA a syn KRONA a RHEI
   - zdá sa, že mal moc aj nad tečúcimi vodami, prameňmi a jazerami
   - jeho charakteristický znak bol trojzubec
   - z jeho stykov s bohyňami alebo smrtelníčkami vznikali poväčšine obludné stvorenia ako napríklad Pegas, alebo kyklop Polyfémos
   - uctievali ho najmä námorníci
   - umelci ho zobrazovali rovnako ako Dia akurát že mal trojzubec, bez neho sa nedali od seba rozoznať
6. ATÉNA – bohyňa múdrosti, umenia a vojny, dcéra DIA
   - Diovi vystúpila z hlavy keď bol v plnej zbroji
   - chránila si panenstvo
   - zobrazovali ju s prilbou, kopijou a najmä štítom z kozej kože, ktorým sa kryla a na ktorom bola pripevnená halva GORGÓNY
   - vzývali je ženy, ktoré priadli a tkali vlnu, robotníci a remeselníci
7. ZEUS – hlavný boh, boh nebies a hromov, syn KRONA a RHEI
   - bol ozbrojený bleskom
   - iba lesť jeho matky Rhei zabránila jeho otcovi Kronovi, aby ho hneď po narodení zhltol
   - zobrazovali ho ako nie starého, ale muža vznešeného výzoru s tvárou lemovanou tvárou
8. HÉRA – bohyňa manželstva a rodenia detí a ochrankyňa vegetácie, manželka DIA
   - sobášom s Diom sa stala najvyššou Gréckou bohyňou
   - musela znášať Diovu prelietavú povahu
9. APOLÓN – boh Slnka, hudby a poézie, syn DIA a LÉTÓ
   - jeho kult vznikol na ostrove Déle
   - bol vzorom atletickej krásy a pôsobil ako veštec, bol popudivý, pyšný a tvrdý
10. ARTEMIS – bohyňa mesiaca, lovu a ochrankyňa dievčat, dcéra DIA a LÉTÓ
    - v klasickom období predovšatkým panenská bohyňa
    - zdá sa že pôvodne zdedila niektoré poverenia a dokonca aj niečo z osobnosti Veľkej ázijskej Matky, ktorá panovala nad živými tvormi
    - na najstarších zobrazeniach má vzhľad tej na ktorej miesto nastúpila: v dlhom šate, s tiarou valcovitého tvaru a s dvoma krídlami na konci mušľovito zohnutými, po bokoch dve labute alebo dva levy, ktoré drží za krk alebo za laby. neskoršie dostala vzhľad mladého dievčaťa v krátkom rúchu s trochu chlapčenským výzorom: takto ju zobrazil v 4. storočí autor Artemidy s laňou- Zrejme Leochares- a takisto Praxiteles, ktorého Artemis Gabijská je všeobecne známa
11. HEFAISTOS – boh ohňa a kováčstva, syn DIA a HÉRY
    - kríval: podľa jedných preto, lebo ho Zeus zhodil z Olympu, keď sa rozzúril, pretože sa Hefaistos pri jednej manželskej hádke zastal Héry a druhý tvrdia opak, vraj ho odvrhla od seba matka, lebo sa narodil chromý
    - jeho manželka bola Afrodita
12. DEMETER – bohyňa úrody, najmä obilia
    - vo svätyniach, kde ju uctievali, ale predovšetkým v atickej Eleuzíne, odohrávali sa tajné obrady takzvané mystéria (podrobnosti o týchto mystériach nevieme, ich hlboký zmysel pravdepodobne tkvel v myšlienke, že život je večný a ustavične sa obnovuje)
    - umelci zobrazovali Demeter a jej dcéru Persefonu dosť podobne, obe vážne, prísne odeté v dlhom rúchu, Demeter ako sa patrí, má dôstojnejší vzhľad, ale obidve pôsobia láskavo. Demeter zvyčajne drží žezlo, fakľa ako pohrebný symbol býva častejším znakom Persefony
13. HÁDES – boh podsvetia (Herkules a Orfeus prenikli ako jediný živý do jeho ríše podsvetia), syn Krona, jeho manželka bola Persefona
    starí Gréci ho oslovovali aj PLUTÓN, lebo sa báli povedať jeho meno

Olympijské hry

Myšlienka dnešných olympijských hier pochádza z hier v starom Grécku spred viac ako 2000 rokov. Navzájom prepletené olympijské kruhy predstavujú päť súťažiacich svetadielov.

Najznámejšou gréckou slávnosťou boli olympijské hry. Prvý raz sa uskutočnili v roku 776 p.n.l. Na hrách neboli súťaže družstiev a mužský atléti pretekali len ako jednotlivci. Cenou bol iba jednoduchý veniec z olivových listov, ale ten, kto to vyhral, stal sa hrdinom.

Atléti súťažili bosí a nahý a pred cvičením si atléti vtierali do pokožky olivový olej, aby sa chránili pred slnkom. Pri hádzaní diskom sa používal disk z kameňa alebo z bronzu. Pri hode oštepom mal oštep kovový hrot. Skok do diaľky bol v gréckej atletike jedinou skokovou disciplínou.

V olympijských hrách mohli súťažiť iba chlapci a muži. Ženy sa nemohli ani len pozerať na olympijské hry a ak ich pri tom prichytili, tak ich zhadzovali z útesu. Avšak v Sparte museli aj dievčatá prejsť rovnakým atletickým tréningom ako chlapci. Atletické tréningy pripravovali mužov na boj. Dievčiny mávali bosé nohy a odeté boli iba v krátkej tunike.
Päťboj: disciplína zahrnovala zápasenie, hod oštepom a diskom, beh a skok do diaľky.
Odovzdávanie štafety: Súčasťou niektorých slávností bol aj štafetový beh. Nepatril však k olympijským disciplínam. Namiesto štafetového kolíka sa používala fakľa.
Myšlienka dnešných olympijských hier pochádza z hier v starom Grécku spred viac ako 2000 rokov. Navzájom prepletené olympijské kruhy predstavujú päť súťažiacich svetadielov.

Kúpelne a kuchyne

U Grékov boli často spájané kuchyne s kúpelňami z praktických dovodov. Kúpelňa sa dala vykurovať z kuchyne a dala sa ohrievať voda pre kúpanie v teplej vode.

Veľa domov kuchyňu nemalo. Varilo sa pod malými prístreškami na dvore. Výhoda bola, že dym ostal vonku a neostával v dome. Dochované pamiatky hovoria o tom, že niektoré grécke domy mali komíny.
Časť domu bola aj hospodárska. Pripravovala sa tam múka na pečenie placiek a chleba. Domáce mletie obilia bolo odjakživa ženskou prácou

Podlaha

Podlaha je najjednoduchšou časťou domu
Podlaha:

• rozsypaná hlina
• malá vrstva malty
• vydlaždená kameňmi
• skrášlená mozaikami – iba tie najprezentovanejšie miestnosti

Nábytok

Gréci používali na sedenie kreslá, jednoduché stoličky s operadlom, sedačky a lavice. Kreslá boli najprepychovejšie a najpohodlnejšie. V obyčajnom gréckom dome sa často nevyskytovali. Vlastnila ich vyššia vrstva spoločenstva.

Škola a výchova

Školu navštevovali iba chlapci, pretože väčšina dievčat zostáva aj naďalej doma, aby sa naučili, čo sa bude od nich očakávať v dospelosti, až sa stanú ženami – variť, spravovať domácnosť, priasť a tkať.

Ani pre chlapcov nebola školská dochádzka povinná, ale vec cti, aby sa občania mužského pohlavia naučili pokiaľ možno aspoň základy čítania a písania. Úplná negramotnosť bola v Aténach skor vzácnosťou.

Výchovu chlapca v dome v tej dobe preberal PAIDAGOS – sluha, alebo otrok, ktorý mal za úlohu starať sa oň a dávať naň pozor. Dbal o jeho chovanie, doprevádzal ho do školy, nosil mu školské potreby, čakal naň pred školou celú dobu vyučovania a po návrate domov si so svojím zverencom ešte opakoval.