Ani Gréci sa nezmocnili Tróje útokom, ale úskokom. Predstierajúc, že sa vzdávajú dobývania nastúpili na lode, ale pred mestom nechali obrovského dreveného koňa, do ktorého sa schovali najlepší vodcovia. Trójania v radosti, že sa obliehanie skončilo. Laokoón, ktorý sa zachoval v našom vedomí vďaka Vergíliovia slávnemu súsošiu z helenistického obdobia, ich varoval a zo všetkých síl chcel zabrániť Trójanom, aby túto nebezpečnú obludu nedotiahli do mesta. Vtedy sa zjavili dva hady a začali hrdúsiť jeho dvoch synov. Laokoón sa ich pokúšal vytrhnúť zo smrteľného zovretia, ale hady ho zahrdúsili vedno s nimi a umrel v strašných mukách.
Napriek tomu Trójania vtiahli koňa medzi mestské múry. A kým v noci hodovali, Gréci vyšli z koňa, otvorili brány mesta svojim druhom, čo sa vrátili z lodí a nastalo veľké krvi prelievanie. Iba útekom sa zachránil Priamov syn Aineas (Eneas), ktorého si po Hectorovi najväčšmi cenil. Sám kráľ darmo hľadal útočište na oltári bohov, Achillov syn Neoptolemos sa nad ním nezľutoval. Márne sa snažila Andromarcha, vdova po Hectorovi, zachrániť svojho syna Astyanakta, dieťa zavraždili. Všetci muži zahynuli, ženy upadli do otroctva, predovšetkým kráľova dcéra Kassandra, ktorá musela odísť do Argu s Agamemnónom a prežívať s ním nešťastný osud.
Víťazstvom sa totiž útrapy Grékov neskončili: jediný, alebo takmer jediný Menelaos sa pokojne vrátil do Sparty s Helenou, ktorá získala odpustenie a zmúdrela a ktorá, ako sa dozvedáme z Odysey, vznešene zaujala postavenie kráľovnej. Všetkých ostatných stihlo nešťastie: Odyseus blúdil desať rokov kým sa opäť dostal do Itaky, Aias zo Salamíny spáchal samovraždu, lebo mu odmietli časť koristi, ktorú si žiadal. No najžalostnejší bol osud Agamemnónov. Kým bol preč, Klytaimnestra si našla milenca Aigistha, keď sa Agamemnón vrátil, cudzoložný pár ho zavraždil v kúpeli a nešťastie, ktoré ho stihlo, i rad zločinov, čo spáchala jeho rodina sa odrazili na jeho deťoch. Na dcére Elektre a synovi Orestovi, ktorý, aby ho pomstil, zabil
Aighista a Klytaimnestru a zošalel.
Niet udalostí, ktorých odozva by prevýšila v myslení Grékov ako odozva tejto časti vybájenej vojny. Bola popudom nie len na vznik Iliady, ale poskytla tému všetkým tragickým básnikom, roznietila obrazotvornosť Grékov. Spisovatelia sa ustavične vracajú k príbehom z nej, inšpirovala sochárov od počiatku helénskeho umenia až do rímskych čias a maliari váz neúnavne zobrazovali jej hrdinov a opisovali jej konflikty.
Keby nebola inšpirovala básnika, o ktorého dielach sa všetci Gréci učili v škole, spomienka na Trójsku vojnu by dozaista nebola mala takú veľkú ozvenu. V tom istom období boli aj mnohé iné, takisto vážne konflikty, po ktorých nezostali stopy. No z tohto príbehu urobili starovekí ľudia symbol, v ich očiach víťazstvo helénstva nad barbarmi (v antickom význame slova) a víťazstvo ich kultúry nad kultúrami ázijskými. V zrážkach, ktoré stavali proti sebe Východ a Západ, zostalo príkladným víťazstvom svetla a ľudskej dôstojnosti nad ľuďmi.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Trójska vojna
Dátum pridania: | 15.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | dpolakova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 061 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 5.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 9m 20s |
Pomalé čítanie: | 14m 0s |
Podobné referáty
Trójska vojna | SOŠ | 2.9586 | 777 slov | |
Trójska vojna | SOŠ | 2.9317 | 725 slov | |
Trójska vojna | ZŠ | 3.0083 | 1178 slov |