Atlantída

Úvod

Atlantída ma zaujíma odjakživa. Nikto ešte neprišiel na to, kde sa nachádza, a to je na nej tajomné. Zdalo sa mi, že je to dobrá téma na ročníkovú prácu a dali by sa o nej napísať veci, ktoré zaujmú všetkých, čo si túto prácu prečítajú.
Mal som problém pozháňať nejaké informácie. Väčšina článkov, ktoré som našiel, boli skoro úplne rovnaké. Veľmi som sa potešil, keď som našiel knihu „Encyklopédia Atlantídy“, ktorá bola plná faktov a možných dôkazov, že Atlantída naozaj existovala. Snažil som sa vybrať to, čomu som rozumel a po prečítaní materiálov som si urobil vlastnú predstavu, kde Atlantída ležala a ako vyzerala. V texte som našiel veľa zemepisných názvov, ktoré mi takmer nič nehovorili, a tak som musel použiť zemepisný atlas sveta (aj keď zemepis moc nemám rád). Tiež mi dalo zabrať, keď som našiel citát z Platónovho diela Timaeus a Critias v angličtine a snažil som sa ho preložiť, ale vôbec mi to nedávalo zmysel.

1. Platón

Platón - slávny grécky filozof a spisovateľ ako prvý napísal dielo o Atlantíde, ktoré sa nazývalo Timaeus a Critias. Platón písal o Aténčanovi Critiasovi, ktorý počul príbeh o Atlantíde od starého otca a ten od Solóna, známeho štátnika, mysliteľa a básnika. Solón sa na svojich potulkách po Egypte dozvedel o tajuplnej zemi od kňaza z mesta Sais. Podľa týchto príbehov Platón opisuje Atlantídu takto: „Spomínaná mocnosť ležala v hĺbke Atlantického oceánu. Za úžinou, ktorú nazývame Herkulovými stĺpmi (dnešný Gibraltársky prieliv) sa rozkladal ostrov, ktorý bol väčší ako Malá Ázia a Lýbia dohromady. Bol bránou k ďalším ostrovom, popri ktorých sa dalo dostať až k protiľahlému kontinentu, lemujúcemu z druhej strany skutočný šíry oceán. No a na spomínanom ostrove sa rozkladala veľká a skvelá ríša, ktorá vládla aj nad niekoľkými okolitými ostrovmi a časťami kontinentu.“
O tajuplnom ostrove v Atlantiku písali aj iní autori, napríklad grécky historik Diodorus, Aristoteles a mnohí ďalší, ktorých určite nemôžeme zaradiť k autorom sci-fi.
Ako je teda táto bájna krajina opísaná v ich dielach?

2. Opis Atlantídy

Podľa dávnych mýtov si Zem rozdelili bohovia. Poseidónovi, bohovi mora, bola pridelená Atlantída. Zamiloval sa do smrteľníčky Kleitó, žijúcej na ostrove. Mali spolu desať synov (päť dvojičiek), ktorí sa stali prvými atlantskými kráľmi a jednotlivé kolónie atlantskej ríše podľa nich dostali meno. Najstarší syn sa volal Atlas a vládol v Atlantíde. Ostrov bol bohatý na lovnú zver, rieky boli plné rýb, pôda vulkanického pôvodu bola veľmi úrodná, podnebie mierne. Hlavné mesto malo rozlohu 3000 x 2000 stádií, čo je asi 550 x 370 kilometrov (teda o niečo viac ako Slovensko). Ľudia boli vzdelaní, vedecky a technicky založení. Využívali kryštály ako zdroj energie. Atlantíďania mali červené vlasy, svetlú pleť a božský pôvod. Čísla 5 a 6 považovali za posvätné.

3. Zlaté mesto

Do Atlantídy sa dalo dostať len cez jej hlavné mesto – Zlaté mesto. Mesto bolo vybudované okolo najvyššieho pahorku ostrova, ktorým bola vyhasnutá sopka. Malo kruhovitý pôdorys. Tvorili ho tri sústredné kruhy, čo boli vodné nádrže, ktoré slúžili ako prístav. S morom bolo mesto spojené kanálom. Chránili ho vysoké múry, vyzdobené drahými kameňmi a naleštenými plátmi z orichalca. Bola to pravdepodobne zliatina zlata a veľmi kvalitnej medi ktorá sa ťažila v Severnej Amerike - v oblasti veľkých jazier. Pozdĺž jedného vnútorného prstenca bola vybudovaná závodná dráha, na ktorej sa konali verejné akcie. V strede mesta bol obrovský chrám zasvätený Poseidónovi, bohu Atlantídy a mora. Chrám bol postavený z čiernych, bielych a červených kameňov. Tieto tri farby boli obľúbené farby Atlantídy. V chráme bola obrovská socha Poseidóna stojaceho na voze, do ktorého bolo zapriahnutých šesť okrídlených koní. V strede chrámu stál obrovský stĺp vyrobený z orichalca. Na stĺpe boli vyryté kráľovské zákony. Králi Atlantídy sa každý piaty alebo šiesty rok schádzali pri tomto stĺpe, aby rokovali o štátnych záležitostiach. Keď mali rozhodnúť o niečom dôležitom, vykonávali obradný rituál, pri ktorom sa pomodlili k Poseidónovi, chytili jedného z divokých býkov, ktorí sa voľne pásli v okolí chrámu a obetovali ho. Býčou krvou potreli nápisy na stĺpe, čím ich urobili neporušiteľné a sväté.

Taktiež bol v strede mesta aj kráľovský palác. Celý bol pokrytý striebrom až na veže, ktoré boli zlaté. V kráľovskom paláci vyvierali dva pramene - jeden so studenou a druhý s teplou vodou. Kráľ sa zúčastňoval na býčích hrách, oblečený mal slávnostný odev azúrovo modrej farby. V špeciálnej budove s kupolou sa nachádzal šesťhranný krištál. Zadná časť budovy sa dala otvoriť, aby si kameň mohol dobiť energiu zo slnka a hviezd. Túto energiu vraj atlantíďania vedeli využívať na pohon vzdušných a podmorských plavidiel. V celom meste bolo nespočetne veľa stĺpov – typický znak ich architektúry. Veľmi vyvinutý bol obchod s inými vyspelými krajinami.

4. Teórie

O Atlantíde už vyšlo cez 2500 kníh a článkov. Takže si asi viete predstaviť, koľko rôznych teórií bolo vymyslených. Vybral som najznámejšie a najpravdepodobnejšie z nich. Niektoré sú založené na faktoch a iné sú len výplodom fantázie. Skúmaním všetkého, čo sa týka Atlantídy, sa zaoberá veda atlantológia. Spolupracuje pritom s rôznymi vedeckými obormi napr. archeológia, archeoastronómia, genetika, antropológia, geológia, vulkanológia, oceánografia, lingvistika, lodná konštrukcia a navigácia.

Najprijateľnejšia teória je podľa mňa tá, ktorá hovorí, že sa Atlantída nachádzala v Atlantickom oceáne. Pred 200 miliónmi rokov sa Pangea, pôvodný obrovský kontinent rozdelil na dve polovice, ktoré sa postupne od seba vzdialili. Posunom morského dna sa na dne oceánu vytvorila trhlina, ktorá sa tiahne od severného polárneho kruhu až po Antarktídu. Atlantída, ktorá pravdepodobne ležala na mieste, označenom na mape červeným krúžkom, sa potopila po páde meteoritu na zem, ktorý spustil reťazový výbuch sopiek pozdĺž Severného Stredoatlantického chrbta. Za pozostatky z Atlantídy sa považujú Azory a Madeira. Nemecký raketový vedec Otto Muck objavil na dne oceána dva krátery, ktoré mohli vzniknúť dopadom meteoritu, čo by potvrdzovalo túto teóriu. Ďalším dôkazom môže byť, že všetky národy okolo Atlantického oceána majú vo svojej mytológii zmienku o potope spôsobenej nebeským telesom. Aj malé zvieratká, v našom prípade lumíkovia (škrečkovité hlodavce) môžu slúžiť ako dôkaz tejto teórie. Zoológovia si nevedia vysvetliť správanie lumíkov pri nórskom pobreží. Stovky tisíc sa ich každé tri-štyri roky vydá v húfoch plávať cez Atlantik a skôr, ako natrafia na pevnú zem, v panike sa utopia. Najzvláštnejšie na tom je to, že neznášajú vodu. Čo ich núti urobiť tento samovražedný čin? Možno sa v ich génoch zachovalo inštinktívne správanie prapredkov, ktorí pred miliónmi rokov plávali za potravou na Atlantídu. V roku 1940 predpovedal „Spiaci prorok“(Edgar Cayce): „Poseidia bude jedným z prvých pozostatkov Atlantídy ktoré znovu povstanú k životu. Dôjde k tomu v rokoch 1968 a 1969, čo nie je príliš dlhá doba!“ V roku 1968 bola skutočne objavená tzv. „Cesta Bimini“. V hĺbke 6 m pod hladinou sa pri ostrove Bimini na Bahamách našiel úkaz podobajúci sa na cestu. Najmenej 5000 kamenných blokov je naukladaných v rade dlhom 630 m na konci zahnutý do tvaru písmena J. Odborníci zistili že môže ísť o časť hradieb, ktoré slúžili na ochranu kotviacich lodí. Tento prístav bol posledným miestom kde sa dali doplniť zásoby pitnej vody pred dlhou cestou zo Severnej Ameriky(Atlantíďania tam ako jediní ťažili meď) do Atlantídy.

Ďalšia teória hovorí, že sa Atlantída nachádzala v Stredozemnom mori. V roku 1600 pred n.l. tam vybuchol sopečný ostrov Théra a sčasti sa potopil do mora. Pred výbuchom mal ostrov Théra tvar, ktorý zodpovedal Platónovmu opisu Zlatého mesta. Výbuch podmorskej sopky, zemetrasenia a obrovské vlny tsunami zasiahli celé Stredomorie. Obloha bola zastretá sopečným popolom niekoľko rokov, bola zničená úroda, prišli choroby, hladomor a vojny. Keď po mnohých storočiach prišli na ostrov prví ľudia, nazvali ho Kallysto. Dnes ho poznáme pod názvom Santorini ako jedno z obľúbených turistických miest.
Podľa inej teórie existovala atlantská civilizácia na severozápadnom pobreží Čierneho mora a bola zničená pri pretrhnutí prírodnej hrádze na mieste dnešného Istanbulu. Herkulovými stĺpmi v tomto prípade by bol Bosporský prieliv.

Ďalšie teórie:
Spartel (potopený ostrov neďaleko španielskeho prístavu Cádiz), Brazília (časť Atlantídy), Antarktída (Atlantída, ktorá zapadla večným snehom a ľadom), Sardínia, Malta, Cyprus, Írsko, Karibské ostrovy, Sahara, Srí Lanka, atď.

5. Zachránení
Atlantídu postihli tri prírodné katastrofy, ktoré ju postupne zničili. Pri prvej sa potopila značná časť ostrova do mora a niektorí ľudia v panike utiekli do iných častí sveta (tzv. Veľký príchod). Po druhom otrase ostali nad vodou len vyvýšeniny a pahorky a odišla ďalšia skupina ľudí (tzv. Malý príchod). Tí, čo ostali na ostrove, snažili sa obnoviť všetko, čo bolo zničené.
Konečná katastrofa prišla celkom nečakane a podľa Platóna sa všetko odohralo „v priebehu jedného dňa a noci“. Zachránení sa usídlili v iných krajinách. V legendách stredoamerických Mayov sa hovorí o príchode Itzamna - Pána nebies a Ixchel – Bielej pani. Priniesli pôvodným obyvateľom civilizáciu, zasvätili ich do matematiky, stavby chrámov, hieroglyfov, astrológie, medicíny, poľnohospodárstva a umenia. Na zachovaných maľbách je Itzamna zobrazovaný ako muž s fúzmi, neindiánskymi črtami a dlhým nosom.

V údolí Horného Nílu v egyptskom meste Téby vybudoval faraón Ramzes III. chrám na počesť víťazstva nad tzv. Morským ľudom. Boli to vlastne atlaníďania, ktorí po potopení svojho ostrova podnikli viaceré nájazdy do nílskej delty. Steny tohto Chrámu víťazstva zdobia kresby bitiek, vojakov aj zajatých atlantíďanov, ktorí sú svetlej pleti, majú červené vlasy a fúzy.
Morský ľud z Ďalekého západu mali vo svojich legendách aj Gréci, považovali ich za zakladateľov svojej civilizácie.
V povestiach severoamerických indiánov, ktorí žili v oblasti Horných jazier, sa spomínajú cudzinci bielej pleti – Morský ľud, ktorí pred dávnymi časmi priplávali z krajiny za Atlantickým oceánom, aby „vykopávali žiarivé kosti Matky Zeme“, to znamená, že ťažili meď.

Ich príchod do strednej Ameriky sa časovo zhoduje so založením Prvej egyptskej dynastie, so začatím prác na anglickom Stonhange, s výstavbou megalitických stavieb na ostrove Malta, so začiatkom mínojskej civilizácie na ostrove Kréta, atď. Napríklad nejaký národ vo svojej mytológii má postavu ktorú nazýva Kon-Tiki-Viracocha, čo v ich jazyku ,,Biely muž z morskej peny“. Severské národy majú vo svojej mytológii vesmírneho vlka Fenrira, ktorý v čase Velkej potopy zhltol slnko a celú zem pohltila tma. Môže to znamenať oblak dymu a popola, ktorý vychŕlila sopka Atlas pri zániku Atlantídy.

Svedectvom o tom, že zachránení atlantíďania sa usídlili v rôznych častiach sveta, môže byť aj to, že viaceré od seba vzdialené národy (Sumerská ríša, Egypt, Kréta, Grécko, Rím, Írsko) uctievajú býka ako posvätné zviera. Obetujú ho bohom, aby získali jeho silu a výbojnosť.  Najznámejší indický epos Mahábhárata je založený na skutočných udalostiach, ktoré sa odohrali v čase existencie a zániku Atlantídy. Opisuje krajinu Tripura ako bohaté a mocné kráľovstvo uprostred oceánu, ležiace naproti africkým brehom. Jej opis sa zhoduje s Platónovou Atlantídou. Dôkazom o spoločnom pôvode môžu byť aj taktmer rovnaké kresby postáv muža v prilbe s rohami, pričom jedna sa nachádza v južnom Anglicku a druhá na opačnej strane Atlantiku, v ameriskom štáte Wisconsin.

6. Skoky časom

Kedy vlastne Atlantída existovala? Časové údaje sa od seba veľmi líšia. Napríklad Platón píše, že Atlantída zanikla v roku 9600 pred n. l. Podľa antropológov v tej dobe však žiadna taká vyspelá civilizácia nemohla existovať. Aj podľa geológov v tom období končila doba ľadová, a tak nie je možné, aby existoval tropický ostrov v severnej časti Atlantiku. Vedcov len nedávno napadlo, že chyba môže byť v používaní iného kalendára. Egyptskí kňazi, ktorí rozprávali Solónovi príbeh o Atlantíde, používali lunárny kalendár, ktorý sa riadi podľa mesačných cyklov. Pri prepočítaní dátumov podľa solárneho kalendára (ktorý používame dnes) sme zrazu skočili v čase z roku 9600 pred n. l. do roku 1200 pred n. l. Mnohé dôkazy, ktoré doteraz vedci neuznávali za dôkaz existencie Atlantídy kvôli veku, teraz začali dávať zmysel, zapadali do seba. Pravdepodobnosť, že Atlantída bola skutočná, sa zvýšila.

7. Lemúria (kráľovstvo Mu)

Lemúria bola niečo ako „dvojča“ Atlantídy. Existovala približne v tom istom čase. Svojou veľkosťou pripomínala skôr kontinent. Nachádzala sa niekde v Tichom oceáne (Pacifik) juhozápadne od Číny alebo pri Austrálii (podľa inej teórie v Indickom oceáne). Vie sa toho o nej oveľa menej ako o Atlantíde. Obyvatelia Lemúrie boli mierumilovní, venovali sa literatúre, poézii, meditáciám. Boli výborní moreplavci, ale cieľom ich plavieb bola misionárska a duchovná činnosť. Atlantíďania boli ich pravý opak – výbojní, technicky vyspelí. Napriek týmto rozdielom a veľkej vzdialenosti boli v kontakte. Zánik oboch civilizácií spôsobila asi podobná príčina – kométa alebo pád meteoritu, ktoré mohli spôsobiť zemetrasenia a sopečné výbuchy. V starovekých legendách národov žijúcich v oblasti Pacifiku, napr. Indonézia, Austrália, Japonsko, Havajské ostrovy, sa zachovali spomienky na túto civilizáciu – rituály, obrady, symboly. Pri východnom pobreží japonského ostrova Jonaguti objavili nedávno potápači v hĺbke tridsať metrov pod hladinou mora rozvaliny veľkého chrámu, zničeného podľa odhadov v čase zániku Lemúrie.

Záver

Platón možno vytvoril Atlantídu ako obraz dokonalého štátu. Podľa Platóna atlantíďania najskôr žili mierumilovne. Potom ale začali túžiť po moci a bohatstve. Zeus sa na nich nahneval a potopil celý ostrov Atlantídu pod morskú hladinu. Platón možno chcel upozorniť ľudí, aby neboli tak isti ako atlantíďania.

Postupne, ako som čítal články na internete, urobil som si vlastnú predstavu o Atlantíde. Dozvedel som sa veľa nových vecí. Niektorí ľudia si myslia že Atlantída je výmysel, ale podľa mňa naozaj existovala.