Staroveké Grécko

Grécko je krajina jedinečných prírodných krás, krajina opradená mnohými mýtami, dejisko bohatej histórie a kolískou Európskej civilizácie. V rannej dobe bronzovej stála v popredí kultúra kykladská, v dobe strednej dominovala Kréta (so strediskom v Knossose ). V 6.-8. storočí pred n. l. sa v hospodársky a politicky pokročilejších častiach Grécka vytvárajú mestské štáty, ktoré majú rozdielny vývoj a preto sa nedá hovoriť o ucelenej histórii Grécka. V mestských štátoch (Atény, Sparta, Korint ) je položený základ demokracie, vzniká zákonodarstvo, občianske právo aj prvá ústava.

Aténska demokracia vrcholí za Periklovej vlády, v 5. storočí pred n. l. Počas vlády Alexandra Veľkého Macedónskeho dochádza k novej etape gréckych dejín- helinizmu, ktorého podstata spočíva v kultúrach národov spojených do veľkého celku- Hospodársky politický a kultúrny rozmach helinistických ríš trval skoro 100 rokov. Národná helinistická kultúra sa však rozmáhala i po ovládnutí gréckych ostrovov Rimanmi. Ďalší vývoj Grécka prebiehal do roku 395 n. l. v rámci Byzantskej ríše s kresťanským centrom v Konštatinopole. V 15.-18. storočí bolo grécke územie postupne dobyté Turkami a začlenené do osmanskej ríše. Grécky národný oslobodzovací boj začal v roku 1821. V roku 1828 anglicko- francúzsko- ruské spojenecké vojsko porazilo väčšiu časť tureckých lodí. Bola uznaná grécka samostatnosť a nastalo obdobie samostatného kráľovstva (1 830- 1 937). V roku 1 937 dochádza k štátnemu prevratu a k nastoleniu diktátorskému režimu. Po vojne sa na čelo krajiny dostáva opäť kráľ. Po zvrhnutí vojenskej diktatúry sa Grécko v roku 1 974 na základe referenda stalo republikou s parlamentno-demokratickým štátnym zariadením. V súčasnosti je táto krajina členom niektorých medzinárodných organizácií napr. NATO, EU, OSN.