Hríbovitý mrak nad Hirošimou

Smrtonosný útok bombardéru Enola Gay vymazal z povrchu zemského celé mesto. Obrovský výbuch usmrtil v jedinom okamžiku 78 000 Japoncov a vrhol svet do „atómového veku“. Bolo 03:45 ráno,6.septembra roku 1945. Začínala sa misia, na ktorú sa veliteľ Tibbets a jeho posádka tajne pripravovali viac než rok. V doprovode daľších dvoch obrovských letúnov B-29 zamierila lietajúca pevnosť Enola Gay na sever do Japonska.
Po dosiahnutí 1430 metrov vliezol kapitán William S. Parsons do pumovnice a odistil „chlapčeka“. Bol to rozumný postup, pretože keby lietadlo štartovalo s odistenou atómovou bombou a havarovalo, polovica Tinianu by bola zmetená z povrchu zemského. Po prelete nad Iwodžimou plukovník Paul W. Tibbets jr., ktorý lietajúcu pevnosť pilotoval, napomenul jedenásťčlennú posádku: „Toto je historický let, tak nie aby ste rozprávali sprostosti. Máme na palube prvú atómovú bombu.“
Potom vystúpil do výšky 2800 metrov, v ktorej lietadlo zostalo až do chvíle, kým nebolo nad Japonskom. V čase 7 hodín a 25 minút prišla šifrovaná správa zo Straight Flush, meteorologického letúnu B-29, ktorý letel pred nimi a zisťoval počasie nad cieľovým miestom: nad Hirošimou je bezmračná obloha. Tibbets vystúpil do výšky 9630 metrov a zamieril k rušnému mestu na južnom pobreží ostrova Honšú. Keď bol v 7:09 vyhlásený poplach, len málo obyvateľov Hirošimy ho vzalo na vedomie. Zvykli si totiž, že nad ich prístavným mestom skoro ráno prelietaval americký meteorologický letún. O dvadsať dva minút neskôr ich ukľudnila siréna, ktorá ohlásila koniec poplachu. I keď Japonci v 8:06 spozorovali vo veľkej výške tri stroje B-29, vyhlásili poplach až vo chvíli, keď bola bomba zhodená.
Enola Gay sa za bezmračného počasia a neohrozovaná protileteckou paľbou blížila k Hirošime. V 8:15 uvidel Thomas W. Ferebee v zameriavači hirošimský most Aiori cez rieku Ota. Presne o 17 sekúnd vypustil atómovú bombu. Zároveň pozorovací letún B-29 zhodil tri padáky so zariadením, ktoré malo zaznamenať údaje o výbuchu. Enola Gay, ktorá bola náhle o štyri tony ľahšia, poskočila a Tibbets v momente predviedol zostupný manéver, pri ktorom otočil stroj o 155° doprava – presne tak, ako ho mnohokrát nacvičoval, keď sa pripravoval na zvrhnutie bomby. Vyhnul sa tak nebezpečnej tlakovej vlne.
„Chlapček“ explodoval blízko mostu vo výške 565 metrov nad mestom. Oblohu zalial oslepujúci modrobielý záblesk. Tisíce ľudí sa okamžite vyparilo, pretože teplota terénu blízko výbuchu presiahla 9000° Celsia.

Výbuch bola tak prudký, že z niektorých obetí nezostalo viac než siluety vpálené do betónových stien. Dokonca ešte vo vzdialenosti troch kilometrov utrpeli ľudia strašné popáleniny. Mnohým žiara a výbuch strhali odev aj kožu. Nárazová vlna, dosahujúca silu vetra s rýchlosťou 800 km/h, vzápätí zrovnala so zemou temer všetko do vzdialenosti viac než troch kilometrov. Úplne zničené boli aj úradné budovy, továrne aj domy. Vlaky lietali vzduchom a vodovodné potrubie roztrhalo na márne kúsky. V atómovom víre zahynuli tisíce mužov, žien a detí. Odhady počtov obetí sa líšia, avšak má sa za to, že v epicentre výbuchu a v nasledujúcej tlakovej vlne zahynulo prinajmenšom 78 000 obyvateľov mesta.
Mestom burácali ohnivé búrky. V oblasti výbuchu boli zničené všetky budovy na ploche 13 kilometrov štvorcových. Pri výbuchu vznikol z trosiek a prachu obrovský tlejúci hríb, dosahujúci výšku cez 15 kilometrov. Plukovník Tibbets spomínal, ako mu z výšky 10 000 metrov pripadalo, že strašný mrak „stúpal dohora ako tlejúca para, víril a prevaľoval sa. Jeho povrch načierno kypel, podobal sa sudu variaceho dechtu.“ Z mohutného mraku začali na mesto pršať čierne kvapky dažďa o veľkosti biliardových gulí. Aj ony boli rádioaktívne a spôsobili smrť ďaľším ľuďom. Podľa japonského odhadu z roku 1968 zahynulo na chorobu z ožiarenia (buď okamžite alebo v ďaľších piatich rokoch) cca. 250 000 obyvateľov Hirošimy.
Výbuch o sile odpovedajúci 20 000 tonám TNT vyslal k oblohe dvojitú nárazovú vlnu, ktorá lietadlom Enola Gay znovu mohutne zatriasla. Zo začiatku mali členovia posádky za to, že sa dostali do protileteckej paľby, avšak Tibbets, ktorý z inštruktáže vedel, že takéto otrasy môže očakávať, im vysvetlil pravú príčinu. Letci mali špeciálne okuliare, ktorými zhrozene sledovali masaker, aký „Chlapček“ napáchal.
Keď sa vracali na tiniánske letisko, mohli ešte stále pozorovať hrozivý hríbovitý mrak nad Hirošimou zo vzdialenosti 580 kilometrov.


Prečo bola bomba použitá?
Po porážke Nemecka mohli Spojenci v lete roku 1945 sústrediť všetky sily na rozdrvenie japonskej bojovej mašinérie. V Japonsku boli pripravené 2 milióny vojakov a 9000 lietadiel určených pre sebevražedné lety kamikadze. Americkí odborníci odhadovali, že hromadná invázia do Japonska by si vyžiadala životy asi 500 tisíc amerických vojakov a že by zahynuli milióny japonských civilistov. Práve preto sa americká vláda rozhodla použiť atómovú bombu. V jednej deň roku 1945 varovali Japoncov, že ak rýchlo
nebudú kapitulovať, hrozí im „rýchle a úplné zničenie“. O atómovej bombe však nepadlo ani slovko.

Japonci odmietli.

Kto bombu zostrojil?
Už v roku 1939 Albert Einstein a ďalší významní vedci navrhli prezidentovi Rooseveltovi, aby Spojené štáty vytvorili zvláštny výskumný program, ktorého cieľom by bolo zostrojenie atómovej bomby. Avšak až po útoku Japonska na Pearl Harbor vláda pochopila, že takú zbraň potrebuje. V tom momente v roku 1942 sa v Columbijskej univerzite začal výskum nazvaný „projekt Manhattan“. O tri roky neskôr v roku 1945 16.júla
o 5:30 ráno sa v púšti Nového Mexika konala prvá skúška bomby.

Čo nasledovalo?
Krátkodobo viedli bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki ku kapitulácii Japonska 10.decembra 1945 a ku koncu vojny.
Atómové bomby taktiež zahájili atómový vek. Sovietský zväz previedol prvú skúšku svojej atómovej bomby
v roku 1949 a Británia v roku 1952.Boli vyvinuté ďaľšie jadrové bomby, stále silnejšie a ničivejšie. Jadrová technika však bola použitá aj k pokroku ľudstva. Po celom svete vyrábajú energiu nukleárne reaktory a vo výskume, priemysle a lekárstve sú nasadzované radioizotopy. Najcennejším poučením z Hirošimy asi je, že jadrové zbrane by mali byť považované za hlavný odstraňovací prostriedok proti budúcim vojnám. Majú výstrahu, že ich použitie by viedlo k vzájomnému zničeniu bojujúcich strán.