referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aurel
Pondelok, 25. októbra 2021
Rusko 1462 - 1613
Dátum pridania: 20.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: michals
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 489
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.4
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 2m 20s
Pomalé čítanie: 3m 30s
 
Po smrti Jaroslava Múdreho (1054) sa začala postupne Kyjevská Rus rozpadať na malé kniežatstvá, napr. Novgorod, Smolensk, Kyjev a Vladimir. Situácia sa zmenila r. 1237 po nájazde Mongolov, ktorých viedol chán Batu. Chanát Zlatej hordy (Tatárov) postupne ovládol Rusko, vypálil Moskvu, zničil Kyjev a začal vymáhať platenie daní. Ruské kniežatá sa väčšinou podrobili, aby zabránili ďalšiemu násiliu. V 14. stor. sa potom Kyjev stal na čas súčasťou Litvy. R. 1263 sa stal prvým moskovským kniežaťom Daniel, ktorý postupne rozširoval územie svojho kniežatstva.

Moskva začala postupne získavať nad ostatnými ruskými štátmi prevahu. R. 1380 ruské vojská porazili Zlatú hordu v bitke na Kulikovom poli. Tatári však už r. 1382 obľahli Moskvu a ich nadvláda pokračovala až do r. 1462. Rozšíril moskovské kniežatstvo, zaviedol právny poriadok a vyhlásil sa za „samovládcu celej Rusi“. R. 1472 sa oženil so Sofiou, neterou posledného byzantského cisára, vyhlásil sa za protektora pravoslávnej cirkvi a Moskvu nazval „tretím Rímom“.

R. 1480 získal Ivan III. Kontrolu nad Novgorodom a ďalšími oblasťami Ruska a nechal prestavať moskovský Kremeľ. Po Ivanovej smrti (1505) sa vlády ujal jeho syn Vasilij III., ktorý panoval do roku 1533. Po ňom získal korunu jeho trojročný syn Ivan IV.


Ivan Hrozný

Ivan IV., zvaný Ivan Hrozný, bol moskovským veľkokniežaťom od r. 1533 a r. 1547 ho korunovali za prvého cára. Tvrdá výchova v detstve spôsobila, že mal hrubú a nepredvídateľnú povahu, ale prídomok „Hrozný“ znamenal skôr „vzbudzujúci rešpekt“ ako „strašný“. Vylepšil právny systém a obnovil obchodné kontakty s Anglickom a inými európskymi krajinami – Rusko bolo až dovtedy pomerne izolované. Dobyl tatársku Kazaň a Astrachán a postupoval ďalej na Sibír. Obmedzil moc bojarov (šľachty) a založil opričninu – zvláštnu osobnú stráž, aby dostal krajinu pod kontrolu. Zaviedol veľa opatrení platných aj v budúcnosti, vytvoril silnú cársku kontrolu. R. 1581 zabil v záchvate zúrivosti svojho syna Ivana, a tak sa následníkom stal duševne nevyrovnaný druhý syn Fiodor I. Ivanovič.


Dynastia romanovcov

Po smrti Ivana IV. R. 1584 vládol Boris Godunov ako Fiodorov poručník až do jeho smrti r. 1598. Aj napriek veľkému odporu bojarov duma zvolila Borisa Godunova za cára. Ten podporoval obchod so zahraničím, porazil Švédov, ktorí sa pokúšali dobyť Rusko, a uzatvoril s nimi mier. Godunov zomrel r. 1605 a Rusko sa potom osem rokov zmietalo v občianskej vojne, ktorá vypukla pre spory o trón. Nakoniec ho získal r. 1613 prasynovec Ivana IV. Michail Romanov (1596 – 1645). Cárom bol vyše 30 rokov a založil romanovskú dynastiu, ktorá vládla do r. 1917.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.