Aj v SNS existovali dva názorové prúdy: Černákovo krídlo chcelo s oslabenej pozície HZDS vyťažiť čo najviac, kým krídlo vedené Slotom, Andelom a Móricom sa dožadovalo okamžitého vstupu do vlády. SNS smerovala k rozštiepeniu.
V októbri sa síce podarilo uzatvoriť koaličnú zmluvu a následne v novembri vytvoriť novú vládu, ale táto nová koaličná "väčšina" bola nefunkčná, lebo poslanci SNS nehlasovali jednotne. Vedenie SNS vyslovilo svojmu predsedovi nedôveru, načo Černák z SNS odišiel vytvoril poslanecký klub Národných demokratov. Vláda opäť stratila v parlamente väčšinovú podporu.

Rozpory v HZDS
Podpredseda vlády Roman Kováč a minister zahraničných vecí Jozef Moravčík tvorili vo vedení HZDS krídlo, ktoré sa snažilo zabezpečiť pre vládu parlamentnú väčšinu. Svoj postoj odôvodňovali tým, že pre vládu je potrebná vnútorná politická stabilita a preto by HZDS malo upustiť od konfrontačnej politiky a spolupracovať s niektorou opozičnou stranou. Keď svoj názor, ktorý nazývali “Alternatívou politického realizmu”, verejne prezentovali, boli odvolaní z vlády a vylúčení z hnutia. Moravčíkovi stúpenci v parlamente vytvorili Alianciu demokratov Slovenska a prešli do opozície. Vládne strany tak disponovali v Národnej rade počtom hlasov, ktorý bol hlboko pod cifrou 76. Východiskom z nepríjemnej situácie sa zdali byť predčasné voľby alebo spolupráca s SDĽ.

Postoj prezidenta.
Vzťah medzi premiérom a prezidentom sa neustále zhoršoval. Dôvodom bola počiatočná neochota prezidenta odvolať na premiérovu žiadosť Milana Kňažka z postu ministra zahraničných vecí, ako i nevymenovanie Mečiarovho chránenca Ivana Lexu za ministra privatizácie. V novoročnom prejave prezident vyzýval politické strany po vláde širšej koalície, čím by sa dosiahla stabilita politickej scény. Doterajšia nedôvera voči prezidentovi zo strany Vladimíra Mečiara prešla do otvoreného nepriateľstva.

Vládna kríza v marci 1994
Udalosti z marca 1994 posudzujú jednotlivé politické subjekty rozdielne. Hovorí sa buď o ústavnej výmene vlády alebo o kríze ústavného zriadenia, či dokonca o parlamentnom puči.
Veci do pohybu dal prezident svojou správou o stave SR, ktorú predniesol na pôde parlamentu 9.3.1994. V správe poukázal na nepriaznivú ekonomickú situáciu, ktorú zdôvodňoval slabou kredibilitou nového štátu u zahraničných investorov. Otvorene kritizoval spôsob a uplatňovanie konfrontačnej politiky premiéra Mečiara, z čoho vyplývala vratká politická stabilita. Ako riešenie navrhol predčasné voľby.
Poslanec KDH Pitner navrhol vyslovenie nedôvery predsedovy vlády. Rozprava o tomto bode trvala 2 dni a na jej konci vystúpil premiér Mečiar.