V prejave navrhol SDĽ vstup do vlády, tá si však ako podmienku kládla jeho odstúpenie z postu predsedu vlády a odchod SNS z koalície, čo bolo pre Mečiara neprijateľné. V tajnom hlasovaní mu bola vyslovená nedôvera a celá vláda bola nútená podať demisiu.
Prezident poveril Jozefa Moravčika zostavením novej vlády. Tá po svojom vymenovaní právne napadla a následne zrušila 13 privatizačných rozhodnutí predchádzajúceho kabinetu.
Stanovil sa termín predčasných volieb na 29.septembra a 1.októbra, do ktorých už Kňažkovi, Moravčíkovi a Černákovi stúpenci išli spolu pod názvom Demokratická únia Slovenska.

Pozícia maďarských strán.
Strany Maďarskej koalície formulovali svoje požiadavky v tzv. Komárnianskej výzve z januára 1994. Požadovali v nej väčší rozsah práv pre maďarskú menšinu na južnom Slovensku. I keď odmietli vytvorenie územnej autonómie, vyslovili sa za autonómiu kultúrnu, vzdelávaciu i jazykovú a taktiež za samostatné zastupiteľské orgány na obecnej úrovni. Ich obavy z možnej asimilácie maďarského etnika vychádzali z neblahých skúseností z činnosti slovenského parlamentu 1993-ťom roku, ktorý vydal zákon nanucujúci používať koncovky ženských priezvísk podľa slovenskej gramatiky. Rozpory pretrvávali aj okolo užívania maďarských názvov obcí na južnom Slovensku. Maďarské strany sa rozhodli pre tichú podporu Moravčíkovej vlády, s tým, že očakávali jej podporu pri riešení vyššie uvedených sporných otázok. Po voľbách 1994
Voľby na jeseň roku 1994 priniesli očakávané víťazstvo HZDS, ktorému marcový "parlamentný puč" politicky veľmi pomohol a ich preferencie za krátku dobu vzrástli. Napriek tomu HZDS spolu so svojim tradičným partnerom SNS nebolo schopné utvoriť vládu. Situácia sa zdala byť patovou. Jazýčkom na váhach sa ukázalo Združenie robotníkov Slovenska, ktoré sa tesne pred voľbami odtrhlo od SDĽ. I keď v jeho volebnom programe bola deklarovaná silne ľavicová orientácia a neochota vstúpiť do vlády, už prvé zasadnutia národnej rady sa niesli v duchu spolupráce SNS - HZDS - ZRS, zvlášť schôdza NR SR v noci na 4. novembra.
Nová parlamentná väčšina na nej zriadila komisiu na vyšetrenie krízy v marci 1994, komisiu na preskúmanie platnosti petičných hárkov DÚ, odvolala generálneho prokurátora, vedenie NKÚ, členov Rady STV a Rady SRo, členov FNM, prijala novelu zákona o veľkej privatizácii a zrušila privatizačné rozhodnutia Moravčíkovej vlády po 6. septembri 1994. Napriek zjavnej kooperácii na pôde parlamentu, nová koalícia dlho nebola ochotná utvoriť vládu. Stalo sa tak až 13. decembra.

Záver
Roky 1993 a 1994 sú obdobím postupnej adaptácie politických subjektov na nové podmienky existencie samostatnej Slovenskej republiky.