referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izidor
Sobota, 4. apríla 2020
Studená vojna
Dátum pridania: 21.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lucka123
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 315
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 21m 40s
Pomalé čítanie: 32m 30s
 

Počas Kennedyho administratúry vystriedala nový štýl „pružná odveta“, čo opäť znamenalo vzrast konvenčnej výzbroje USA, tak aby mohli účinnejšie zasahovať aj do lokálnych konfliktov kdekoľvek na svete, nielen sa uspokojiť s pripravenosťou na globálnu konfrontáciu so Sovietskym zväzom. Zároveň však vznikla tzv. koncepcia MAD (mutual assured destruction, čiže „zaručené vzájomné zničenie“), keď nikto nemohol predpokladať, aké následky ponesie aj ten štát, ktorý zaútočí ako prvý, v prípade odvety protivníka. Vrcholom v technologickej vyspelosti bola Strategická obranná iniciatíva prezidenta Reagana.
„Klasikou“ v zbrojnej konfrontácii je už dnes Kubánska raketová kríza, kedy Sovietsky zväz umiestnil rakety stredného doletu na Kubu. Odvetou USA bola námorná blokáda Kuby a požiadavka okamžitého stiahnutia rakiet z Kuby. ZSSR odpovedal požiadavkou na stiahnutie rakiet z Turecka a záruku, že USA nenapadnú Kubu. USA pristali na sovietske podmienky riešenia a ZSSR stiahol rakety. V každom prípade to však bola porážka ZSSR a Chruščov dosiahol presný opak toho, čo zamýšľal: namiesto upevnenia pozície ZSSR museli Sovieti znášať označenie „provokatérov“. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že v tých dňoch sa svet nachádzal na okraji priepasti. K reálnej jadrovej konfrontácii bolo naozaj blízko. To bol však do určitej miery aj určitý pozitívny prvok tejto krízy: obe mocnosti si uvedomili nebezpečenstvo možných následkov vzájomnej konfrontácie, čo viedlo k zavedeniu tzv. horúcej linky medzi Moskvou a Washingtonom, čoskoro sa dosiahla Dohoda o čiastočnom zákaze skúšok jadrových zbraní. Napriek tomu, Sovietsky zväz aj naďalej posilňoval svoj jadrový arzenál, poučený z Kubánskej krízy, kedy musel ustúpiť pred väčším potenciálom USA. 4. kapitola Vojna slov
Vlastná propaganda a predovšetkým zahraničné vysielanie boli dôležitým nástrojom ovplyvňovania. Tu treba podotknúť, že zatiaľ čo na Západe sa žurnalistika vyvíjala aj po vojne smerom k demokratizmu a slobode slova a tlače, na Východe bol tento vývoj zvrátený politikou Sovietskeho zväzu, ktorý presadzoval ten trend, že médiá sa stali doslova akousi „hlásnou trúbou“ komunistickej strany. Vo vzťahu k zahraničiu prezentovali médiá jednoznačne odmietavý a kritický postoj pri súčasnej vehementnej podpore domáceho režimu. Takto to bolo aj pri zahraničnom rozhlase. Cenzúra, lži, prekrúcanie faktov sa stali prostriedkami „informovania“ občanov. Na druhej strane, zahraničný rozhlas zo Západu, predovšetkým to boli rádio Slobodná Európa a Rádio Oslobodenie (neskôr rádio Sloboda), sa snažili prezentovať názory ľudí tej krajiny, do ktorej vysielali, nie reprezentovať politiku Ameriky. Nepochybne kvalitou vysielania, aktuálnosťou a pravdivosťou obsahu boli západné rádiá lepšie.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Studená vojna SOŠ 2.9717 1296 slov
Studená vojna SOŠ 2.9854 1056 slov
Studená vojna SOŠ 2.9552 923 slov
Studená vojna SOŠ 2.9750 1693 slov
Studená vojna SOŠ 2.9671 22569 slov
Studená vojna SOŠ 2.9361 2687 slov
Studená vojna GYM 2.9665 817 slov
Studená vojna 3.0071 2693 slov
Studená vojna INÉ 2.9839 3248 slov
Studená vojna GYM 2.9691 2048 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.