Sociálne a politické zdroje pokusu o reformu socializmu v Československu a jeho ohraničenosť

POLITIKA
- po febr. 1948 – transformácia socializmu v stalinskom vydaní
- agresívnosť
- netolerantnosť
- nerešp. národných trdícií a zvláštností

EKONOMIKA
- globálne zoštátnenie - priem. podnikov
- živností
- v poľnohosp. : násilná kolektivizácia
- riadenie hosp. sféry: centralisticko – byrokratické a
administratívno – direktívne


nový polit. sys. - centralizácia moci
- potlačené dem. slobody a ľudské práva
- ideologický monopol KSČ - informačná
- vedná
- školská
- kultúrna
- cirkevná politika
- ideológia marxizmu- leninizmu
cieľ: vytv. novú soc. štruktúru, vertikálne nečlenenú, charakterizovanú typickou stalinskou trojčlenkou - robotnícka trieda
- družstevné roľníctvo
- socialistická inteligencia


rok 1956 – prelomový: kritika kultu Stalinovej osobnosti na XX. zjazde KSSZ vo febr. 1956
= v str. v JV Eu. : nádeje aspoň ne čiastočnú humanizáciu a liberalizáciu systému = vedenie v ČSR malo len jedno riešenie: form. sa prihlásiť k záverom zjazdu KSSZ a na druhej strane odpútať pozornosť od minulosti ( = kampane formálnych a povrchných reorganizácií v záujme údejného prehlbovania socialistickej demokracie – tón udala celošt. konferencia KSČ 11. až 15. júna 1956) X napriek tomu došlo predsalen k určitému otepleniu –
avšak len do skončenia revolúcie v Maďarsku na jeseň 1956:
to umožnilo čs. komunistom prihlásiť sa na stranu ZSSR (čo tiež bolo výhodné pre Rusov, pretože ich to vytrhlo z medz. izolácie) azvýšiť si tak sebavedomie = ofenzíva tých síl v KSČ, ktoré sa báli akejkoľvek kritiky stalinizmu:
- represie vnútri strany proti reformným členom
- na SVK zač. vedenie KSS (K. Bacílek) novú vlnu kampane proti tzv. burž.nacionalistom (prípad O. Pavlíka)
- dôkladná čistka v št. aparáte zameraná na odhalenie „cudzích živlov“
- nová vlna politických procesov


zač. 60ych r.: hosp. kríza – reakcia vedenia: pristúpenie k prísne centralizovanému riadeniu investičnej činnosti a materiálno – technického zásobovania
= to viedlo skupinu teoretikov v obl. ekonomiky (O. Šik) k snahe o presadenie ekon. reformy (cieľ: uvoľniť tlak z centra a aspoň čiast. akceptovať zákony voľného trhu)
= nemožné bez polit. reformy: možné dôsledky:
- ruš. sa potreba straníckeho a št. aparátu
- transform. podnikov na samost. subjekty ekon. aktivity = preferencia
kvalifikačných hľadísk pred straníckymi = podlomilo by to mechanizmus
totalitnej polit. diktatúry
- tlak na rieš.

úlohy odborov = tlak na rozvoj podnikovej samosprávy
X mocenské záujmy stranícko – št. byrokracie


SPOLOČNOSŤ
- SVK – podsystém čs. spoločnosti – snaha zbaviť slov. spol. tohto nelichotivého prívlastku
- výskum: čs. spoločnosť sa delila v 60ych rokoch na 4 vrstvy:
- najvyššia vrstva - odborní pracovníci
- vyššia stredná vrstva- úradníci št. správy, družstevná úradnícka inteligencia, vyučení
robotníci
- nižšia vrstva - zaškolení robotníci
- najnižšia vrstva - nekvalifikovaní robotníci, poľohosp. robotníci, manuálne
pracujúci družstevníci, zvyšky samost. výrobcov

- rozdielne pomery na SVK a v CZ:
SVK v nepomere a v nevýhode voči CZ čo sa týka - zložitosti práce
- účasti na riadení
- kvality živ. štýlu
- vzdelania
- mesačného príjmu
= nasýtenosť slov. statusových pyramíd bola v porovnaní s českými „hore“ nižšia, „dolu“ však vyššia
= okrem dichotómie vedúcich a vedených tried ex. v ČSSR aj dichotómia vedúceho a vedeného národa
= dynamizácia soc. a polit. hnutia slov. národa

- toto hnutie sa po r. 1960 uberalo dvoma smermi:
A. boj o naplnenie pojmu „rovný s rovným“, ktorý v praxi prebiehal v dvoch rovinách:
a. oficiálnej – od r. 1963 A. Dubček (1. taj. ÚV KSS) – snaha o rozšir. právomocí slov. nár. orgánov – asymatrický št. model
b. neoficiálnej – G. Husák – žiadna polit. moc (a teda ani zodpovednosť =
radikálnejší) -–presadz. potrebu emancipácie slov. národa vo federácii
B. boj o rehabilitáciu tzv. slov. burž. nacionalistov z 2. pol. 50ych rokov – výsledky
vyšetrovania tzv. barnabidskej rehabilitačnej komisie, obsiahnuté v uznesení zasadania
ÚV KSČ v dec. 1963


- faktory a soc. predpoklady reformného hnutia:
- napätie medzi Čechmi a Slovákmi (pozri vyššie)
- napätie jednotné v celej spoločnosti: napätie medzi diferencovanými soc. subjektami,
kt.é spoč. v inkonzistentnosti jednotl. komponentov soc. statusu: zhluky
rovnica: vzdelanie + podiel na riadení (moci) + zložitosť práce = mes. príjem +
zodpovedajúci živ. štýl
v ČSSR ex. soc. skupiny, u ktorých bola táto rovnica prevrátená:
a. SK ľudí, kt.í mali nízky podiel na riadení, nízku zložitošť práce a nízke
vzdelanie, a predsa ich mes. príjem bol vysoký a živ. štandard nadpriemerný
( kvalif. robotníci v ťažkom priem., prac. bezp. aparátu, dôstojníci
z povolania...) – skutočné opory režimu
b. SK ľudí, kt.í boli vzdelaní, ale ich podiel na moci a mes.

príjmy boli nízke
( odb. zamestnanci, úradníci, učitelia – služby, školstvo, spoje:
nepreferované odvetvia)
- generačná zátka – tlak mladej, vzdelanej, ale veľmi málo zarábajúcej generácie na
pozície, kt.é v socioprofesnej štruktúre už od 50ych rokov zastávali tzv. robotnícke
kádre
- v druhej polovici 60ych rokov sa aj v ČSSR zač. presadz. črty životného štýlu
typické pre konzumnú spol.

- ako sa toto napätie prejavilo v polit. sfére? Cez kanály KSČ.
v nej prebiehal podobný vývoj ako v celej rep. – bola zrkadlom spoločnosti
- reformní: predovš. členovia KSČ z radov spolvedných a kultúrnych pracovníkov


MEDZINÁRODNÁ SITUÁCIA
- Brežnevova doktrína: ZSSR ako hlavný garant jednoty „socialistického tábora“
- nová „nukleárna“ diplomacia: žiadna z oboch superveľmocí nepovažuje uplatňovanie násilia vo sfére vplyvu svojho protivníka za dôvod ku globálnej konfrontácii
- konflikt ZSSR X Čína: ZSSR si potreboval pre boj na východe uvoľniť ruky a volil cestu určitého „útlmu“ na západe (predpokladom pokoja na „západnom fronte“ bola jednoliatosť a jednota celého výchdného bloku – z tohto hľadiska nemalo reformné hnutie v ČSSR veľké vyhliadky na úspech)


- dve zákl. charakteristiky soc. a polit. pohybu na SVK v r. 1968:
a. opatrná demokratizácia
b. razantný pohyb v smere premeny soc. subsystému na systém, ktorý bol predĺžením
vývoja spred januára 1968 – prednostné zacielenie SVK na prebojovanie
federatívneho štátoprávneho usporiadania republiky (toto stálo dokonca aj pred
požiadavkou prehlbovania demokracie a pred požiadavkou viacerých polit. strán.