Kresťania v Ríme

Rím bol hlavným mestom Rímskej ríše a mal výborné cestné aj námorné spojenie so všetkými časťami ríše. Preto neprekvapuje, že sa správy o kresťanstve dostali do Ríma veľmi rýchlo. Kto bol prvým zvestovateľom, však nevieme. Mohol to byť niektorý z pútnikov, ktorý počul pamätnú Petrovu reč v Jeruzaleme na Turíce.

PRENASLEDOVANIE:
Roky mohli kresťania v Ríme aj na celom území ríše slobodne vyznávať svoju vieru, ale niektorí cisári voči nim prechovávali odpor. Nero, ktorý vládol v rokoch 54-68 n. l., patril tiež k nim. Keď sa jeho vláda chýlila ku koncu, prenasledoval kresťanov neobyčajne kruto. Nero bol zrejme duševne chorý a muky, ktorým vystavoval kresťanov, boli hrozné. Posielal ich do arény a nechával bojovať proti dravej zveri. Za tieto predstavenie vyberal od divákov vstupné. Nechal ich ponárať do smoly, zapaľoval a používal ako živé fakle na osvetlenie prístupových ciest do svojho paláca.
Ku koncu prvého storočia cisár Domicián /81-96 n. l./ útočil na kresťanov tak kruto, že sa o ňom začalo šepkať, že je to prevtelený Nero.

BOH A CISÁR:
Kresťania museli žiť s veľkým problémom. Odmietali totiž uctievať rímskeho cisára. Považovali ho za človeka. V Ríme takéto konanie pokladali za rovnaký zločin ako daňový únik a sprisahanie proti štátu. Navyše všetky existujúce náboženstvá našli spôsob ako si uctiť cisára. Úradníci preto nemohli pochopiť, čo bráni kresťanom uctievať Ježiša aj cisára. Ale veci sa mali inak. Kresťania bez najmenšieho odporu rešpektovali všetky daňové aj iné zákony, ale bol Ježiš naozaj pravý Boh, potom mohli uctievať len jeho.