|
|
| |
Uhorsko po roku 1526 - po Moháčškej bytke
29.8. 1526- bitka pri Moháči - zomiera Ľudovít II. Jagelovský- zostala po ňom vdova Mária Habsburská
- uvoľnili sa dva tróny: uhorský
: český
Český trón bol už obsadený v októbri 1526, nastúpil naň Ľudovítov švagor- Ferdinand Habsburský. Česká šľachta mu dala trón, pretože sľúbil, že bude konať po porade so šľachtou a bude sídliť v Prahe » len sľuby
Uhorský trón- národná skupina v októbri 1526 zvolila za kráľa Jána Zápoľského- sedmohradský
magnát.
- vysoká šľachta + uhor. stolice na západe v novembri 1527 zvolili za kráľa
Ferdinanda Habsburského, ktorý sa opiera o podporu Márie Habsburskej a o zmluvu
Maximiliána Habsburského, ktorý dohodol sobáš: - Ľudovít II. + Mária Habsburská
- Anna Jagelovská + Ferdinand Habsburský
Ferdinanda podporovali nemeckí žoldnieri, pomohli mu vytlačiť J. Zápoľského z Podunajskej nížiny a v novembri 1528 sa nechal korunovať v Stoličnom Belehrade.
Ján Zápoľský sa spojil s Turkami- Süleymanom II., zložil mu vazalský sľub a využíval jeho podporu. Turci prenikli do stredu Podunajskej nížiny a na južné Slovensko.
Po dlhoročných bojoch Ján Zápoľský a Ferdinand Habsburský v roku 1538 uzavreli mier vo Varadíne => dohodli sa, že si ponechajú územia, ktoré dovtedy ovládali. Zápoľský sľúbil,že po jeho smrti jeho územie pripadne Ferdinandovi.
1540- J. Zápoľskému sa narodil syn, krátko na to Zápoľský zomrel. Jeho dediči nerešpektovali Veľkovaradínsky mier, požiadali o pomoc Süleymana II.- obsadil stred Podunajskej nížiny a zriadil tam tureckú provinciu- Pašalik. Centrum mala v Budíne = Budínsky Pašalik.
1541- Budínsky Pašalik - Sedmohradské kniežatstvo- Ján Zápoľský
- Slovensko a časť uhor. stolíc na západe pripadne Ferdinandovi
Ferdinand I. Habsburský: - snaha o centralizáciu krajiny
- 1547: potlačil odboj českých miest a stavov, dokonale ovládol české mestá
- Uhorsko je ohrozené Turkami, a preto tam Ferdinand nemohol tvrdo vystupovať proti šľachte
- ústredné orgány presťahoval z Budína do Bratislavy. V Bratislave malo sídlo:
UHORSKÁ KOMORA: má na starosti hosp. záležitosti: - výber daní
- spravovala kráľov. pozemky, majetky
- istý čas vyberala cirkevné desiatky
UHORSKÁ KANCELÁRIA: najvyšší správny orgán v krajine
:1529-preniesli ju do Viedne, tam zanikla ako oddelenie dvorskej
kancelárie MIESTODRŽITEĽSKÁ RADA (1542): mala spravovať Uhorsko v mene panovníka
: bol zrušený palatín => odstaví najvyššiu šľachtu
- vojenské velenie a obrana bola podriadená Viedni a rozdelená na 2 kapitanáty: - Hornouhorský
- Preddunajský
- neskôr Banský
- Ferdinandove pozície sa upevnili po tom, čo jeho brat Karol V. odstúpil z nemeckého trónu
a Ferdinand sa stáva nemeckým cisárom - mohol vybudovať väčšie žoldnierske vojsko, mal viac financií
- uhorská šľachta neznášala jeho snahy o centralizáciu
15-ročná vojna:
V 16. storočí vznikajú konflikty medzi Habsburgovcami a Tureckou ríšou. Turci dobyli stredoslovenské banské mestá. Otvorený konflikt - vojna vzn. od roku 1593 a s prestávkami trvala 15 rokov. Habsburgovcom sa podarilo vytlačiť Turkov za rieku Ipeľ- stáva sa hranicou.
Stavovské povstania
- boj uhorskej šľachty za náboženskú slobodu - povstanie Štefana Bočkaja: 1601-1606
= Stavovské povstanie. Rudolf II. tvrdo vystupuje proti protestantom, čo vyvolá odpor u protestantských uhorských stavov na čele so Štefanom Bočkajom. Bočkaj sa spojí s Turkami a obsadí takmer celé Slovensko. Toto povstanie končí r. 1606 Viedenským mierom, ktorý zaruč. nekatolíkom náboženskú slobodu. V tom istom roku sa uzavrel aj mier s Turkami pri rieke Žitava. Viedenský mier bol doplnený r.1608- Matej II. –ústupky voči protestantom:
- na sneme v Bratislave sa náboženská sloboda rozšírila okrem šľachticov a mešťanov aj na
poddaných
- znovu sa obnovil úrad Palatína
- uhorský snem sa upravil na 2 komory: snemovňa magnátov
: snemovňa šľachty
- povstanie Gabriela Betlena:1619-1622
- vzn. v Sedmohradsku
- povstalci obsadili Košice a umučili troch kňazov
- spojil sa s českými stavmi, ktoré sa vzbúrili v tomto období proti Ferdinandovi II.
1619- spolu obiehali Viedeň
- vojenské akcie neboli dobre organizované, a tak 2. šancu hľadal na cisárskom dvore. Podarilo sa mu zmocniť uhor. kráľovskej koruny a v auguste 1620 sa nechal zvoliť za kráľa, ale nedal sa korunovať, aby sa niekedy ešte mohol dohodnúť s Habsburgovcami.
1620- vrcholí české stavovské povstanie => prehrali; Betlen im neposkytol pomoc.
Betlen uzavrel mier s cisárskym dvorom v Mikulove začiatkom roka 1622.
Mikulovský mier: protestantom zaručil náboženské slobody, Betlen získal titul ríšskeho kniežaťa + 2 kniežatstvá v Sliezsku a doživotnú držbu siedmich východouhorských stolíc. Keďže s výsledka-
mi tohto mieru nebol spokojný, v ďalších rokoch v spolupráci s nem. protestantskými kniežatami a Francúzskom obnovil vojenské akcie proti cisárskym vojskám.
- povstanie Juraja Rákociho:
- od roku 1622 nadväzoval kontakty so Švédskom a Francúzskom. Mal vpadnúť do Uhorska, no keď padol švédsky kráľ v bitke pri Lützene, Rákoci sa neopovážil vojensky vystúpiť proti cisárovi. Urobil tak v rokoch 1644-1645, keď jeho vojská prenikli z východného až na západné Slovensko. Cisárska armáda ich však vytlačila a svoje pozície si udržali vo východoslovenských mestách. Povstanie Juraja Rákociho sa skončilo mierom v Linci 1645- priznal nábož. slobodu aj poddaným.
Šľachta posilnila svoje postavenie v stoličnej správe, v podstate neobmedzene vládla nad svojimi poddanými.
- povstanie – vojna s Turkami: 1663-1664
= VEŠELÉNIHO SPRISAHANIE
1663- Turci porušili prímerie a začala otvorená vojna. Dobyli Nové Zámky, Nitru, Levice. Cisárskym vojskám sa v bitke pri Gothrade podarilo vyhrať, poraziť Turkov. Lenže cisár uzavrel nevýhodný mier vo Vasvári (1664) a nespokojnosť vyvrcholila do Vešeléniho sprisahania.
František Vešeléni- palatín
- pred odhalením, že bol vodcom sprisahania zomrel. Ostatných pochytali a r. 1671 popravili, napr.: František Nádašdy
František Frankopan
Peter Zrínsky
- mnohým odsúdeným bol skomfiškovaný majetok
- povstanie Imricha Tököliho:
1678- vypuklo v Sedmohradsku, na čele Imrch Tököli- kežmarský magnát.
Obsadil celé Slovensko, cisár zo strachu z úspechu povstania zvolal snem v Šoproni – 1681
1682- Tököli bol pod Fiľakovským hradom korunovaný tureckým miestodržiteľom za kráľa stredného Uhorska a tiež sa stal tureckým vazalom.
1683- Turci podnikli veľkú ofenzívu proti Viedni. Za nimi šli Tököliho vojská, ktoré zabíjali katolíkov. Cisár mal šťastie, s pomocou poľského kráľa – Ján Sobriski – v bitke pri Viedni vyhral.
1683-1686- začiatok oslobodzovania dobytého územia: Štúrovo, Nové Zámky, Ostrihom, Budín
1687 – snem v Bratislave: 1. vyhlásená dedičnosť Habsburgovcov na uhorskom tróne
2. uhor. šľachte sa zruš. právo na odpor voči panovníkovi
3. potvrdené dominantné postavenie katolíckej cirkvi
1697- Turkov v bitke pri Zente porazil vojvoda Eugen Savojský
1699- mier, ktorý Turci museli uzavrieť v Srienskych Katoviciach- definitívne vyhnaní
z Uhorska
Porážka Turkov znamenala koniec Tököliho povstania a musel ujsť do exilu.
- povstanie Františka II. Rákociho: 1703
- najväčšie povstanie- na svoju stranu získal poddaných aj šľachtu
- bol katolík, cieľom jeho povstania bolo zlepšiť postavenie Uhorska v rámci monarchie
1707- Onód- snem- zvrhli Habsburgovcov z trónu a František II. Rákoci sa nechal korunovať
1708- bitka pri Trenčíne, kde cisárske vojská viedol generál Heister, povstalcov porazil
1711- koniec povstaní
- podpísaný Satmársky mier pri Satu Mare, kde povstalci zložili zbrane a prisahali vernosť
cisárskemu dvoru; František II. ušiel do Turecka, tam aj zomrel.
Uhorská šľachta si udržala svoje výsady- neplatili dane, mala nadvládu nad poddanými- do r.1848
|
|
