referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Utorok, 30. novembra 2021
Uhorsko po roku 1526 - po Moháčškej bytke
Dátum pridania: 09.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: djmido
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 317
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 

29.8. 1526- bitka pri Moháči

  • zomiera Ľudovít II. Jagelovský- zostala po ňom vdova Mária Habsburská
  • uvoľnili sa dva tróny: uhorský


: český
Český trón bol už obsadený v októbri 1526, nastúpil naň Ľudovítov švagor- Ferdinand Habsburský. Česká šľachta mu dala trón, pretože sľúbil, že bude konať po porade so šľachtou a bude sídliť v Prahe » len sľuby
Uhorský trón- národná skupina v októbri 1526 zvolila za kráľa Jána Zápoľského- sedmohradský
magnát.

- vysoká šľachta + uhor. stolice na západe v novembri 1527 zvolili za kráľa
Ferdinanda Habsburského, ktorý sa opiera o podporu Márie Habsburskej a o zmluvu
Maximiliána Habsburského, ktorý dohodol sobáš:

  • Ľudovít II. + Mária Habsburská
  • Anna Jagelovská + Ferdinand Habsburský

Ferdinanda podporovali nemeckí žoldnieri, pomohli mu vytlačiť J. Zápoľského z Podunajskej nížiny a v novembri 1528 sa nechal korunovať v Stoličnom Belehrade.
Ján Zápoľský sa spojil s Turkami- Süleymanom II., zložil mu vazalský sľub a využíval jeho podporu. Turci prenikli do stredu Podunajskej nížiny a na južné Slovensko.
Po dlhoročných bojoch Ján Zápoľský a Ferdinand Habsburský v roku 1538 uzavreli mier vo Varadíne => dohodli sa, že si ponechajú územia, ktoré dovtedy ovládali. Zápoľský sľúbil,že po jeho smrti jeho územie pripadne Ferdinandovi.
1540- J. Zápoľskému sa narodil syn, krátko na to Zápoľský zomrel. Jeho dediči nerešpektovali Veľkovaradínsky mier, požiadali o pomoc Süleymana II.- obsadil stred Podunajskej nížiny a zriadil tam tureckú provinciu- Pašalik. Centrum mala v Budíne = Budínsky Pašalik.
1541- Budínsky Pašalik

  • Sedmohradské kniežatstvo- Ján Zápoľský
  • Slovensko a časť uhor. stolíc na západe pripadne Ferdinandovi

Ferdinand I. Habsburský:

  • snaha o centralizáciu krajiny
  • 1547: potlačil odboj českých miest a stavov, dokonale ovládol české mestá
  • Uhorsko je ohrozené Turkami, a preto tam Ferdinand nemohol tvrdo vystupovať proti šľachte
  • ústredné orgány presťahoval z Budína do Bratislavy. V Bratislave malo sídlo:

UHORSKÁ KOMORA: má na starosti hosp. záležitosti:

  1. výber daní
  2. spravovala kráľov. pozemky, majetky
  3. istý čas vyberala cirkevné desiatky

UHORSKÁ KANCELÁRIA: najvyšší správny orgán v krajine
:1529-preniesli ju do Viedne, tam zanikla ako oddelenie dvorskej
kancelárie

MIESTODRŽITEĽSKÁ RADA (1542): mala spravovať Uhorsko v mene panovníka
: bol zrušený palatín => odstaví najvyššiu šľachtu
- vojenské velenie a obrana bola podriadená Viedni a rozdelená na 2 kapitanáty:

  1. Hornouhorský
  2. Preddunajský
  3. neskôr Banský
  • Ferdinandove pozície sa upevnili po tom, čo jeho brat Karol V. odstúpil z nemeckého trónu
    a Ferdinand sa stáva nemeckým cisárom
  • mohol vybudovať väčšie žoldnierske vojsko, mal viac financií
  • uhorská šľachta neznášala jeho snahy o centralizáciu

15-ročná vojna:
V 16. storočí vznikajú konflikty medzi Habsburgovcami a Tureckou ríšou. Turci dobyli stredoslovenské banské mestá. Otvorený konflikt - vojna vzn. od roku 1593 a s prestávkami trvala 15 rokov. Habsburgovcom sa podarilo vytlačiť Turkov za rieku Ipeľ- stáva sa hranicou.


Stavovské povstania

- boj uhorskej šľachty za náboženskú slobodu

  1. povstanie Štefana Bočkaja: 1601-1606
    = Stavovské povstanie. Rudolf II. tvrdo vystupuje proti protestantom, čo vyvolá odpor u protestantských uhorských stavov na čele so Štefanom Bočkajom. Bočkaj sa spojí s Turkami a obsadí takmer celé Slovensko. Toto povstanie končí r. 1606 Viedenským mierom, ktorý zaruč. nekatolíkom náboženskú slobodu. V tom istom roku sa uzavrel aj mier s Turkami pri rieke Žitava. Viedenský mier bol doplnený r.1608- Matej II. –ústupky voči protestantom:
    - na sneme v Bratislave sa náboženská sloboda rozšírila okrem šľachticov a mešťanov aj na
    poddaných
    - znovu sa obnovil úrad Palatína
    - uhorský snem sa upravil na 2 komory: snemovňa magnátov
    : snemovňa šľachty

  2. povstanie Gabriela Betlena:1619-1622
    - vzn. v Sedmohradsku
    - povstalci obsadili Košice a umučili troch kňazov
    - spojil sa s českými stavmi, ktoré sa vzbúrili v tomto období proti Ferdinandovi II.
    1619- spolu obiehali Viedeň
    - vojenské akcie neboli dobre organizované, a tak 2. šancu hľadal na cisárskom dvore. Podarilo sa mu zmocniť uhor. kráľovskej koruny a v auguste 1620 sa nechal zvoliť za kráľa, ale nedal sa korunovať, aby sa niekedy ešte mohol dohodnúť s Habsburgovcami.
    1620- vrcholí české stavovské povstanie => prehrali; Betlen im neposkytol pomoc.
    Betlen uzavrel mier s cisárskym dvorom v Mikulove začiatkom roka 1622.
    Mikulovský mier: protestantom zaručil náboženské slobody, Betlen získal titul ríšskeho kniežaťa + 2 kniežatstvá v Sliezsku a doživotnú držbu siedmich východouhorských stolíc. Keďže s výsledka-
    mi tohto mieru nebol spokojný, v ďalších rokoch v spolupráci s nem. protestantskými kniežatami a Francúzskom obnovil vojenské akcie proti cisárskym vojskám.

  3. povstanie Juraja Rákociho:
    - od roku 1622 nadväzoval kontakty so Švédskom a Francúzskom. Mal vpadnúť do Uhorska, no keď padol švédsky kráľ v bitke pri Lützene, Rákoci sa neopovážil vojensky vystúpiť proti cisárovi. Urobil tak v rokoch 1644-1645, keď jeho vojská prenikli z východného až na západné Slovensko. Cisárska armáda ich však vytlačila a svoje pozície si udržali vo východoslovenských mestách. Povstanie Juraja Rákociho sa skončilo mierom v Linci 1645- priznal nábož. slobodu aj poddaným.
    Šľachta posilnila svoje postavenie v stoličnej správe, v podstate neobmedzene vládla nad svojimi poddanými.

  4. povstanie – vojna s Turkami: 1663-1664
    = VEŠELÉNIHO SPRISAHANIE
    1663- Turci porušili prímerie a začala otvorená vojna. Dobyli Nové Zámky, Nitru, Levice. Cisárskym vojskám sa v bitke pri Gothrade podarilo vyhrať, poraziť Turkov. Lenže cisár uzavrel nevýhodný mier vo Vasvári (1664) a nespokojnosť vyvrcholila do Vešeléniho sprisahania.
    František Vešeléni- palatín
    - pred odhalením, že bol vodcom sprisahania zomrel. Ostatných pochytali a r. 1671 popravili, napr.: František Nádašdy
    František Frankopan
    Peter Zrínsky
    - mnohým odsúdeným bol skomfiškovaný majetok

  5. povstanie Imricha Tököliho:
    1678- vypuklo v Sedmohradsku, na čele Imrch Tököli- kežmarský magnát.
    Obsadil celé Slovensko, cisár zo strachu z úspechu povstania zvolal snem v Šoproni – 1681
    1682- Tököli bol pod Fiľakovským hradom korunovaný tureckým miestodržiteľom za kráľa stredného Uhorska a tiež sa stal tureckým vazalom.
    1683- Turci podnikli veľkú ofenzívu proti Viedni. Za nimi šli Tököliho vojská, ktoré zabíjali katolíkov. Cisár mal šťastie, s pomocou poľského kráľa – Ján Sobriski – v bitke pri Viedni vyhral.
    1683-1686- začiatok oslobodzovania dobytého územia: Štúrovo, Nové Zámky, Ostrihom, Budín
    1687 – snem v Bratislave: 1. vyhlásená dedičnosť Habsburgovcov na uhorskom tróne
    2. uhor. šľachte sa zruš. právo na odpor voči panovníkovi
    3. potvrdené dominantné postavenie katolíckej cirkvi
    1697- Turkov v bitke pri Zente porazil vojvoda Eugen Savojský
    1699- mier, ktorý Turci museli uzavrieť v Srienskych Katoviciach- definitívne vyhnaní
    z Uhorska
    Porážka Turkov znamenala koniec Tököliho povstania a musel ujsť do exilu.

  6. povstanie Františka II. Rákociho: 1703
    - najväčšie povstanie- na svoju stranu získal poddaných aj šľachtu
    - bol katolík, cieľom jeho povstania bolo zlepšiť postavenie Uhorska v rámci monarchie
    1707- Onód- snem- zvrhli Habsburgovcov z trónu a František II. Rákoci sa nechal korunovať
    1708- bitka pri Trenčíne, kde cisárske vojská viedol generál Heister, povstalcov porazil
    1711- koniec povstaní
    - podpísaný Satmársky mier pri Satu Mare, kde povstalci zložili zbrane a prisahali vernosť
    cisárskemu dvoru; František II. ušiel do Turecka, tam aj zomrel.
    Uhorská šľachta si udržala svoje výsady- neplatili dane, mala nadvládu nad poddanými- do r.1848

 

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.