29.8. 1526- bitka pri Moháči

• zomiera Ľudovít II. Jagelovský- zostala po ňom vdova Mária Habsburská
• uvoľnili sa dva tróny: uhorský

: český
Český trón bol už obsadený v októbri 1526, nastúpil naň Ľudovítov švagor- Ferdinand Habsburský. Česká šľachta mu dala trón, pretože sľúbil, že bude konať po porade so šľachtou a bude sídliť v Prahe » len sľuby
Uhorský trón- národná skupina v októbri 1526 zvolila za kráľa Jána Zápoľského- sedmohradský
magnát.

- vysoká šľachta + uhor. stolice na západe v novembri 1527 zvolili za kráľa
Ferdinanda Habsburského, ktorý sa opiera o podporu Márie Habsburskej a o zmluvu
Maximiliána Habsburského, ktorý dohodol sobáš:

• Ľudovít II. + Mária Habsburská
• Anna Jagelovská + Ferdinand Habsburský

Ferdinanda podporovali nemeckí žoldnieri, pomohli mu vytlačiť J. Zápoľského z Podunajskej nížiny a v novembri 1528 sa nechal korunovať v Stoličnom Belehrade.
Ján Zápoľský sa spojil s Turkami- Süleymanom II., zložil mu vazalský sľub a využíval jeho podporu. Turci prenikli do stredu Podunajskej nížiny a na južné Slovensko.
Po dlhoročných bojoch Ján Zápoľský a Ferdinand Habsburský v roku 1538 uzavreli mier vo Varadíne => dohodli sa, že si ponechajú územia, ktoré dovtedy ovládali. Zápoľský sľúbil,že po jeho smrti jeho územie pripadne Ferdinandovi.
1540- J. Zápoľskému sa narodil syn, krátko na to Zápoľský zomrel. Jeho dediči nerešpektovali Veľkovaradínsky mier, požiadali o pomoc Süleymana II.- obsadil stred Podunajskej nížiny a zriadil tam tureckú provinciu- Pašalik. Centrum mala v Budíne = Budínsky Pašalik.
1541- Budínsky Pašalik

• Sedmohradské kniežatstvo- Ján Zápoľský
• Slovensko a časť uhor. stolíc na západe pripadne Ferdinandovi

Ferdinand I. Habsburský:

• snaha o centralizáciu krajiny
• 1547: potlačil odboj českých miest a stavov, dokonale ovládol české mestá
• Uhorsko je ohrozené Turkami, a preto tam Ferdinand nemohol tvrdo vystupovať proti šľachte
• ústredné orgány presťahoval z Budína do Bratislavy. V Bratislave malo sídlo:

UHORSKÁ KOMORA: má na starosti hosp. záležitosti:

1. výber daní
2. spravovala kráľov. pozemky, majetky
3. istý čas vyberala cirkevné desiatky

UHORSKÁ KANCELÁRIA: najvyšší správny orgán v krajine
:1529-preniesli ju do Viedne, tam zanikla ako oddelenie dvorskej
kancelárie

MIESTODRŽITEĽSKÁ RADA (1542): mala spravovať Uhorsko v mene panovníka
: bol zrušený palatín => odstaví najvyššiu šľachtu
- vojenské velenie a obrana bola podriadená Viedni a rozdelená na 2 kapitanáty:

1. Hornouhorský
2. Preddunajský
3. neskôr Banský

• Ferdinandove pozície sa upevnili po tom, čo jeho brat Karol V. odstúpil z nemeckého trónu
  a Ferdinand sa stáva nemeckým cisárom
• mohol vybudovať väčšie žoldnierske vojsko, mal viac financií
• uhorská šľachta neznášala jeho snahy o centralizáciu

15-ročná vojna:
V 16. storočí vznikajú konflikty medzi Habsburgovcami a Tureckou ríšou. Turci dobyli stredoslovenské banské mestá. Otvorený konflikt - vojna vzn. od roku 1593 a s prestávkami trvala 15 rokov. Habsburgovcom sa podarilo vytlačiť Turkov za rieku Ipeľ- stáva sa hranicou.


Stavovské povstania

- boj uhorskej šľachty za náboženskú slobodu

1. povstanie Štefana Bočkaja: 1601-1606
   = Stavovské povstanie. Rudolf II. tvrdo vystupuje proti protestantom, čo vyvolá odpor u protestantských uhorských stavov na čele so Štefanom Bočkajom. Bočkaj sa spojí s Turkami a obsadí takmer celé Slovensko. Toto povstanie končí r. 1606 Viedenským mierom, ktorý zaruč. nekatolíkom náboženskú slobodu. V tom istom roku sa uzavrel aj mier s Turkami pri rieke Žitava. Viedenský mier bol doplnený r.1608- Matej II. –ústupky voči protestantom:
   - na sneme v Bratislave sa náboženská sloboda rozšírila okrem šľachticov a mešťanov aj na
   poddaných
   - znovu sa obnovil úrad Palatína
   - uhorský snem sa upravil na 2 komory: snemovňa magnátov
   : snemovňa šľachty
   
   
2. povstanie Gabriela Betlena:1619-1622
   - vzn. v Sedmohradsku
   - povstalci obsadili Košice a umučili troch kňazov
   - spojil sa s českými stavmi, ktoré sa vzbúrili v tomto období proti Ferdinandovi II.
   1619- spolu obiehali Viedeň
   - vojenské akcie neboli dobre organizované, a tak 2. šancu hľadal na cisárskom dvore. Podarilo sa mu zmocniť uhor. kráľovskej koruny a v auguste 1620 sa nechal zvoliť za kráľa, ale nedal sa korunovať, aby sa niekedy ešte mohol dohodnúť s Habsburgovcami.
   1620- vrcholí české stavovské povstanie => prehrali; Betlen im neposkytol pomoc.
   Betlen uzavrel mier s cisárskym dvorom v Mikulove začiatkom roka 1622.
   Mikulovský mier: protestantom zaručil náboženské slobody, Betlen získal titul ríšskeho kniežaťa + 2 kniežatstvá v Sliezsku a doživotnú držbu siedmich východouhorských stolíc. Keďže s výsledka-
   mi tohto mieru nebol spokojný, v ďalších rokoch v spolupráci s nem. protestantskými kniežatami a Francúzskom obnovil vojenské akcie proti cisárskym vojskám.
   
   
3. povstanie Juraja Rákociho:
   - od roku 1622 nadväzoval kontakty so Švédskom a Francúzskom. Mal vpadnúť do Uhorska, no keď padol švédsky kráľ v bitke pri Lützene, Rákoci sa neopovážil vojensky vystúpiť proti cisárovi. Urobil tak v rokoch 1644-1645, keď jeho vojská prenikli z východného až na západné Slovensko. Cisárska armáda ich však vytlačila a svoje pozície si udržali vo východoslovenských mestách. Povstanie Juraja Rákociho sa skončilo mierom v Linci 1645- priznal nábož. slobodu aj poddaným.
   Šľachta posilnila svoje postavenie v stoličnej správe, v podstate neobmedzene vládla nad svojimi poddanými.
   
   
4. povstanie – vojna s Turkami: 1663-1664
   = VEŠELÉNIHO SPRISAHANIE
   1663- Turci porušili prímerie a začala otvorená vojna. Dobyli Nové Zámky, Nitru, Levice. Cisárskym vojskám sa v bitke pri Gothrade podarilo vyhrať, poraziť Turkov. Lenže cisár uzavrel nevýhodný mier vo Vasvári (1664) a nespokojnosť vyvrcholila do Vešeléniho sprisahania.
   František Vešeléni- palatín
   - pred odhalením, že bol vodcom sprisahania zomrel. Ostatných pochytali a r. 1671 popravili, napr.: František Nádašdy
   František Frankopan
   Peter Zrínsky
   - mnohým odsúdeným bol skomfiškovaný majetok
   
   
5. povstanie Imricha Tököliho:
   1678- vypuklo v Sedmohradsku, na čele Imrch Tököli- kežmarský magnát.
   Obsadil celé Slovensko, cisár zo strachu z úspechu povstania zvolal snem v Šoproni – 1681
   1682- Tököli bol pod Fiľakovským hradom korunovaný tureckým miestodržiteľom za kráľa stredného Uhorska a tiež sa stal tureckým vazalom.
   1683- Turci podnikli veľkú ofenzívu proti Viedni. Za nimi šli Tököliho vojská, ktoré zabíjali katolíkov. Cisár mal šťastie, s pomocou poľského kráľa – Ján Sobriski – v bitke pri Viedni vyhral.
   1683-1686- začiatok oslobodzovania dobytého územia: Štúrovo, Nové Zámky, Ostrihom, Budín
   1687 – snem v Bratislave: 1. vyhlásená dedičnosť Habsburgovcov na uhorskom tróne
   2. uhor. šľachte sa zruš. právo na odpor voči panovníkovi
   3. potvrdené dominantné postavenie katolíckej cirkvi
   1697- Turkov v bitke pri Zente porazil vojvoda Eugen Savojský
   1699- mier, ktorý Turci museli uzavrieť v Srienskych Katoviciach- definitívne vyhnaní
   z Uhorska
   Porážka Turkov znamenala koniec Tököliho povstania a musel ujsť do exilu.
   
   
6. povstanie Františka II. Rákociho: 1703
   - najväčšie povstanie- na svoju stranu získal poddaných aj šľachtu
   - bol katolík, cieľom jeho povstania bolo zlepšiť postavenie Uhorska v rámci monarchie
   1707- Onód- snem- zvrhli Habsburgovcov z trónu a František II. Rákoci sa nechal korunovať
   1708- bitka pri Trenčíne, kde cisárske vojská viedol generál Heister, povstalcov porazil
   1711- koniec povstaní
   - podpísaný Satmársky mier pri Satu Mare, kde povstalci zložili zbrane a prisahali vernosť
   cisárskemu dvoru; František II. ušiel do Turecka, tam aj zomrel.
   Uhorská šľachta si udržala svoje výsady- neplatili dane, mala nadvládu nad poddanými- do r.1848