Protihabsburgské povstanie

Prvé protihabsburgovské povstanie 1604-1606, viedol sedmohradské knieža Štefan Bocskay. Toto povstanie bolo vlastne poslednou fázou tzv. 15. ročnej vojny s Turkami. Hlavná príčina bol odpor uhorskej šlachty zo strany Habsburgovcov. Bocskay sa za pomoci Turkov zmocnil veľkej časti krajiny. Jadrom jeho povstaleckej armády boli hajdusi(pohoniči dobytka), ktorí utekali pred Turkami. Bocskay obsadil Košice a v roku 1605 banské mestá.23.6.1606 podpísaný mier vo Viedni medzi cisárom a Bocskayom. Dostal titul sedmohradské knieža, cisár uznal nezávislosť Uhorska, výsady šlachty a nábož. slobodu pre kráľovské mestá a šľachtu. Bol ešte odmenený 7 stolicami do dedičného vlastníctva. 29.12.1606 zomrel v Košiciach. Pretože podmienky viedenského mieru zo strany habs. dvora boli porušované, v r. 1619-1622 vypuklo nové povstanie, na čele s Gabrielom Bethlenom- spojenec Turkov. Vystúpil proti cisárovi, pretože zrušil Rudolfov majestát. Žiadal to isté ako Bocskay. Pripojil sa k čes. a mor. stavom, ktoré zaútočili na Viedeň. K útoku nedošlo, Bethlen sa vracia, aby porazil Druega. 1622 podpísaný Mikulovský mier, vzdal sa titulu Uhor. kráľa a získal doživotne 7 východouhorských stolíc. Boli ním potvrdené zásady Viedeň. mieru. 1623 znovu vystúpil proti cisárovi, pretože mu nedal svoju dcéru za ženu. 1629 zomiera. Ferdinand II. potvrdil nábož. slobody a šlacht. výsady. 1643-1645 ďalšie povstanie. Juraj Rákoczi obsadil Košice, banské mestá. Vyhlásil sa za ochrancu všetkých nekatolíkov. Mali mu prísť pomôcť švédske vojská. Keď malo dôjsť k spojeniu, Turci mu zabránili postupovať do Viedne. Neželali si silné Sedmohradsko. Wesselény, bol palaten-1. osoba po kráľovi. 1659 nastúpil na trón Ľudovít I.- uzavrel s Turkami mier na 20 rokov- nevýhodný, uznané straty pre Habsburgovcov. 16.12.1645 Linecký mier medzi cisárom a Rákoczim. Obnovila sa sloboda vierovyznania v Uhorsku. Pan. odstúpil časť územia Rákoczimu, požadoval však aby nezasahoval do vecí kráľovstva. 1664 uzavretý Varšavský mier- Leopold I. ním uznal nadvládu osmanského sultána v Sedmohradsku a časti Uhorska. Habsb. si mohli postaviť protitureckú pevnosť-Leopoldov. Wesselény pripravil sprisahanie, kt. bolo v r. 1670 odhalené. Potom pokračovali Nádaždi a Zrínsky. Sprisahanie bolo odhalené Lotrinským, keď obsadil hrad Muráň, kde boli doklady o sprisahaní, procesy, súdy a rozsudky. Nádaždi a Zrínsky boli popravení, 250 uhor.šľachticov čakalo väznenie. 1672 utekali z J na S Kuruci, na čele s Gašparom Pikom. Zemplínsky zeman, kt.

sa na čas zmocnil Orav. hradu. Cisár vyslal generála Šporka s vojskom, Orav. hrad porazený a na výstrahu 25 orav. a lipt. richtárov popravili. Po porážke Pika začala hromadná rekatolizácia. Konali sa procesy s protestanskými kňazmi- vyhnanstvo. 1682 vypuklo jedno z najväčších povstaní pod vedením Imra Tokolyho. Obsadil banské mestá a stal sa spojencom Turkov. 1682 bol vo Fiľakove korunovaný za uhor.kráľa. 1683 Turci tiahli proti Viedni. Cisár Leopold I. vytvoril Svätú ligu proti Turkom. Ich porážka rozhodla o neúspechu Tokoliho povstania. 1687 Prešovské jatky- 24 šlachticov a meštanov popravených. Začiatkom 18. st. došlo k poslednému povstaniu. Bolo vyvolané Habsburg. absolutizmom, krutovládou a drancovaním žoldnierskych vojsk. Povstanie vypuklo v r. 1703 pod velením Františka Rákocziho II. - nevlastný syn Tokoliho, podporovaný Ľudovítom 14. ale aj Petrom I. Veľkým. Opieral sa o strednú šlachtu, vydal patent- oslobodzuje poddaných od feudálnych povinností- podporovali ho roľníci, pridala sa k nemu 100 000 armáda. Prenikol na Slovensko, obsadil NZ, Prešov. 1708 utrpel porážku pri Trenčíne.1.5.1711- szatmársky mier, dedičnosť uhorskej koruny, šľachta mala svoje výsady.